Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Erózia
zdroj: Erózia v povodí vodnej nádrže Málinec, diplomová práca, LF TU Zvolen, 1999
pridané: 7.11.2010

Erodológia je veda o rozrušovaní zemského povrchu eróziou. Erózia je najškodlivejší z činiteľov, proti ktorým sú lesnícke meliorácie v našich podmienkach zamerané. Slovo erózia má latinský pôvod a značí rozhlodávať.

Erodovanie litosféry a pedosféry je prevažne mechanický jav, pri ktorom rušivé činitele exogénneho pôvodu ako voda, rad. sneh, vietor, človek rozrušujú a degradujú pôvodné, bioticky a hydricky najhodnotnejšie vrstvy, a súčasne obnažujú menej hodnotné vrstvy. V tomto prípade sa hovorí o mechanickej erózii, ktorá sa môže zrovnávať aj s názvom korázia.

V oblastiach kde horniny zvetrávajú prevažne chemickou cestou hovoríme o chemickej erózii, t.j. korózii. Obidva javy sa vyskytujú v prírode prevažne spoločne, preto sa najčastejšie používa spoločný názov - erózia. (Zachar, 1984).

Erózna deštrukcia Je priamo spätá s dopravou, teda transportom uvoľneného materiálu, a Jeho usadzovaním, t.j. sedimentáciou a hromadením - akumuláciou. Zatiaľ čo sa v erodovanej časti podmienky v každom prípade zhoršujú, v dopravnej časti už môžu mať premenlivý charakter a v usadzovacej časti sa často výrazne zlepšujú.

Okrem eróznych javov, pri ktorých substrát rozrušuje pohybujúca sa hmota, môže sa deštrukcia prejaviť aj pôsobením tiaže ( gravitácie ). zmenami vnútorného trenia alebo teplotnými zmenami - striedavým zamŕzaním a rozmŕzaním, prípadne viacerými kombinovanými vplyvmi. Tieto javy. prevažne prírodného charakteru môže ešte výrazne pozmeniť človek, t.j. antropogénne vplyvy. Podľa zásahov človeka do procesov erózie teda rozdeľujeme eróziu na prirodzenú (naturálnu) a pozmeňovanú antropogénnu). Erózia pozmenená človekom sa môže oproti pôvodnému stavu zrýchľovať - akcelerovať alebo spomaľovať - inhibovať.

Rozhodujúcim kritériom je ale škodlivosť erózie. ktorá určuje hranicu úbytku respektíve degradácie pôdy. Ak je táto strata pôdy menšia ako jej tvorba, hovoríme o benígnej erózii, a naopak. ak Je strata pôdy väčšia ako jej tvorba, hovoríme o erózii malígnej - škodlivej. (Zachar 1984)

Najdôležitejší druh erózie je vodná erózia - akvatická. Táto sa ďalej člení na eróziu zrážkovú - pluviálnu, teda rozrušovanie pôdy vodnými zrážkami, dažďom. snehom alebo krúpami, riečno jazernú atď.

K eróznym javom, ktoré často označujeme ako prírodné. sa často pridružujú javy umelé - antropozoické. tieto v najširšom slova zmysle patria k erózii, no takisto vedú často k deštrukcii dokonca k úplnému zničeniu pôdy. Sem patrí napríklad cestná erózia a iné druhy ako ťažbová, pastvová.

Vo všeobecnosti možno povedať, že ani jeden erózny jav sa nevyskytuje samostatne. Preto sa hovorí o systémoch erózii a systémoch deštrukcií pôdy. Jednotlivé erózne Javy môžu prerastať do iných, vznik jedných môže podporovať vznik alebo zánik iných a pod. (Zachar 1984)

Formy erózie

Pri jednotlivých druhoch erózie a deštrukčných javoch možno ďalej rozlišovať formy, ktoré môžu by veľmi premenlivé. Zrážkové vody pôsobia škodlivo na povrchu aj v pôdno - geologickom substráte. Podľa toho rozlišujeme povrchovú - exomorfnú a podpovrchovú - kryptomorfnú formu erózie. Povrchovú eróziu ďalej členíme na plošnú - areálnu, ryhovú - lineárnu a mnohotvarú - polymorfnú.

Pri plošnej erózii povrchová zrážková voda splachuje a zmýva uvoľnené pôdne častice, hovoríme teda o splachu a zmyve - zmývaní.

Okrem plošného splachovania sa môže pôda vymierať v drobných ryžkách, stružkách alebo jarčekoch. Tu hovoríme o ryžkovej, stružkovej a jarčekovej erózii. Tieto drobné erózne javy spravila neprechádzajú do hĺbky väčšej ako 20-30 cm.

Medzi povrchové formy erózie sa zaraďuje aj zriedkavejšia vrstvová erózia, ktorá spôsobuje odnášanie zeminy v celej vrstve. Plošná erózia celých pôdnych vrstiev je možná pri prudkých lejakoch. plošných záplavách a podobne.

Všetky formy plošnej erózie označujeme názvom mikroerózia.

Ďalšou formou povrchovej erózie je ryhová erózia, pri ktorej vznikajú ryhy sústredeným vyplavovanim zrážkovou vodou. Jedná sa tu o zrážkové ryhy. Okrem nich môžu byť ryhy aj snehové, murové, cestné. Erózne ryhy môžu mať rozličný tvar a veľkosť. Sú to jarky menších rozmerov, výmole a strže. Podľa vetvenia poznáme ryhy jednoduché a vetvené. Pri pokročilých štádiách eróznych procesov možno pozorovať aj pomerne zložité tvary.

Tieto sú modifikované napr. charakterom podložia, prípadne vegetáciou. Erózne javy majú pri nezasahovaní iných činiteľov trend zväčšovania. Pre rast všetkých výmoľových tvarov je typická spätná erózia - retrográdna, ktorá sa prejavuje spätným zarezávaním toku. Súčasne so spätnou eróziou nastupuje aj bočná - laterálna - horizontálna, a hĺbková - vertikálna erózia.

Triedenie erózie podľa intenzity

Ďalším kritériom, podľa ktorého sa erózne deštrukčné javy triedia je ich intenzita a aktivita, vyjadrená pohybom pôdy, resp. zvetraním, ktorá súvisí s týmito procesmi. Pretože významným činiteľom je tu bilancia strát a tvorby pôdy, na posúdenie škodlivosti erózie treba poznať intenzitu tvorby pôdy, ktorá kolíše vo veľmi širokom rozpätí.

Erózne ryhy na haldách ložiska Piesky - Staré Hory