Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Pôda (13. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 9.6.2010

Erózia pôdy

V pôdoznalectve pod eróziou pôdy rozumieme rozrušovanie a odnos pôdy (prípadne tiež materskej horniny) tečúcou vodou a vetrom. Pôdy, pokiaľ ležia na svahoch alebo sklonených plošinách, sa tvorili v podmienkach ustavičného odnosu, ktorý prebiehal aj pod prírodným vegetačným krytom. Tento odnos však bol pomalší ako "vrastanie" pôdy do hĺbky - preto sa mohla vytvorili dobre vyvinutá pôda i v svahových polohách.

Po odstránení vegetačného krytu človekom stratil pôdny kryt svoju prirodzenú ochranu a procesy rozrušovania a odnosu pôdy sa veľmi zrýchlili, takže odnos mnohonásobne prevýšil prirodzené prehlbovanie pôdy pôdotvornými procesmi, čo viedlo k odstráneniu vrchnej vrstvy pôd na veľkých plochách, prípadne - miestami - až k odneseniu celej pôdy. Z toho vyplýva, že eróziu pôdy možno rozdelit predovšetkým na prirodzenú, resp. uormálnu, a človekom podmienenú - antropogénnu, resp. urýchlenú. Nás bude zaujíma~ urýchlená erózia, lebo vedie k znižovaniu úrodnosti pbd, prípadne až k vzniku neplodných pozemkov.

V podmienkach Slovenska sa uplatňuje ako činiteľ urýchlenej erózie hlavne zrážková voda, ktorá spôsobuje vodnú eróziu; vietor podmieňujúci veternú eróziu hrá oveľa menšiu úlohu.

Eróziou je na Slovensku postihnutých 1 223 710 ha pôdy, čo predstavuje 26% z celkovej a 43% z poľnohospodárskej rozlohy územia (D. Zachar, 1960). Na tejto ploche sa mali vykonať protierozívne opatrenia.

Vodná erózia pôd sa rozdeľuje na plošnú a výmoľovú. Pri plošnej erózii dochádza k rozrušovaniu pôdy a jej odnosu tečúcou zrážkovou čí snehovou vodou viac-menej rovnomerne na celej ploche. V niektorých prípadoch môžu vznikať aj neveľké stružky (malé ryhy). Plošná erózia nezasahuje do podorničia a jej prípadné viditeľné stopy sa pri spracúvaní pôdy zahladzujú.

Pri výmoľovej erózii dochádza k vymieľaniu rýh - výmoľov, ktoré často zasahujú hlboko do materskej horniny, prípadne až do geologických vrstiev ležiacich pod ňou. Výmole sa veľmi často vyvíjali z brázdových zníženín alebo z poľných ciest (z koľají po vozoch) eróznou činnosťou najmä prívalových vôd.

Erodovaný materiál sa pod svahmi - na plochých častiach reliéfu - ukladá, a tak "pochováva" pôvodné pôdy. Preto v oblastiach s erodovanými pôdami nájdeme vždy aj pôdy akumulované, t. j. zakryté pôdnymi sedimentmi, pochádzajúcimi z vyššie ležiacich pôd.

Opísané javy spôsobili značné zmeny v pôvodnom pôdnom kryte, najmä v dávno odlesnených a oraných nížinných a kotlinových pahorkatinách i v niektorých častiach pohorí. Lepšiu predstavu o týchto zmenách získame, keď si uvedomíme, že v našich podmienkach na nechránených pôdach sa akútna plošná erózia objavuje už pri sklonoch priemerne 3°. Pri priemernom sklone 5° sa vyskytuje stredná až silná erózia. Na svahoch s väčším sklonom ako 5° môžeme očakávat miestami úplne odnesené pôdy.

Na spomínané javy musí prihliadať i klasifikácia pôd. Tak rozoznávame napr. černozem, hnedozem, illimerizovanú pôdu atď. zmytú a silno zmytú. Súčasne rozlišujeme hnedozem (alebo iný pôdny typ) rôzne silno akumulovanú.

Podstatná časť plôch slabo postihnutých vodnou eróziou (z poľnohospodárskej pôdy je zasiahnutých menej ako 25% plochy) leží v podmienkach rovinného a mierne zvlneného reliéfu Podunajskej, Východoslovenskej a Záhorskej nížiny. Väčšie či menšie plochy tohto charakteru nájdeme v Dolnomoravskom úvale a v kotlinách, najmä v Košickej, Turčianskej, Popradskej atď.

Územia so stredne silnou vodnou eróziou (z pofnohospodárskej pbdy je zasiahnutých 25-50 °o plochy) sa viažu na časti pahorkatín Podunajskej nížiny, a to hlavne Nitrianskej, Žitavskej, Pohronskej a Ipeľskej, na časť Myjavskej pahorkatiny (v oblasti Senice) a na kotlinové pahorkatiny, napr, v Lučensko-rimavskej, Hornádskej kotline, v časti Ipeľskej, Liptovskej kotliny atď. V horskej oblasti sa významnejšie areály s týmto stupňom erózie vyskytujú v Bielych Karpatoch, Javorníkoch, Kysuckej vrchovine, v Moravskosliezskych a Slovenských Beskydách, v Lubovnianskej a Šarišskej vrchovine, v západnej časti Nízkych Beskýd, v severnej časti Strážovských vrchov atď.

Silnou vodnou eróziou (z poľnohospodárskej pôdy je postihnutých 50-75 % plochy) trpí napr, západná časť Myjavskej pahorkatiny a Bielych Karpát, územie južne od Turzovky a Čadce, okolie Žiliny a Dolného Kubína, severná časť Žitavskej a Ipeľskej pahorkatiny a časti Krupinskej planiny, Javoria a Poľany. Územia, kde je pôdny kryt rozrušený veľmi silnou vodnou eróziou (z poľnohospodárskej pôdy je postihnutých vyše ~5 °o plochy), ležia vo východnej časti Myjavskej pahorkatiny, ktorá má miestami až vrchovinný charakter, a v Krupinskej planine na J a JV od Krupiny.

Podstatne menej nebezpečná je v našich podmienkach veterná erózia (odvievanie pôdy), ktorá prichádza do úvahy na väčšine plochy Podunajskej, Východoslovenskej a Záhorskej nížiny, v južných častiach Lučensko-rimavskej a Košickej kotliny, ako aj na niektorých vegetáciou nedostatočne chránených hrebeňoch vysokých pohorí.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972