Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Pôda (6. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 17.5.2010

Hlinité pôdy

sú na nížinách a v kotlinách späté najmä so sprašami (menej so sprašovými hlinami), materiálom náplavových kužeľov s hlinitou jemnozemou, hlinitými aluviálnymi náplavami, niektorými neogénnymi usadeninami atď.

Pôdy zo spraší a sprašových hlín neobsahujú skelet. Podstatná časť plochy hlinitých pôd nížin je sústredená na sprašových pahorkatinách Podunajskej nížiny. Záhorská a Východoslovenská nížina má hlinitých ,pôd menej. V rámci horského územia tvorí tento pôdny druh najväčšie plochy v našich sopečných pohoriach, najmä v Štiavnických a Kremnických vrchoch, na Poľane a v Javorí, na východe v Slanských vrchoch a Vihorlate. To súvisí s tým, že andezity, ktoré tvoria podstatnú stavebnú zložku týchto pohorí, produkujú hlinité zvetraliny (s rôznym obsahom skeletu). Ílovito-hlinité (menej ílovité) pôdy sa v nížinách viažu predovšetkým na zrnitostne ťažšie riečne uloženiny, na sprašové hliny, menej na spraše a neogénne sedimenty.

Na Východoslovenskej nížine tento pôdotvorný materiál dominuje, čo podmieňuje tamojšiu plošnú prevahu ílovito-hlinitých pôd. Na Podunajskej nížine tvoria pôdy spomínanej zrnitosti široké pruhy na riečnych uloženinách Dunaja, Malého Dunaja, Váhu, Nitry, Žitava a Hrona. Na Záhorskej nížine ležia ílovito-hlinité pôdy na nive Moravy a Myjavy. V kotlinách súvisí tento pôdny druh najmä so sprašovými hlinami, ťažším materiálom náplavových kužeľov a zvetralinami mäkkých flyšových hornín. Prevažuje v Turčianskej, Liptovskej, Popradskej a Hornádskej kotline. V pohoriach centrálnych Karpát sa ílovito-hlinité pôdy viažu na zvetraliny druhohorného obalu, najmä vápencov, dolomitov a bridlíc. Zvlášť veliké plochy týchto pôd vidíme na karbonátových horninách Strážovských vrchov, Malej a Veľkej Fatry, Chočských vrchov, Nízkych a Belanských Tatier, ako aj v oblasti Slovenského krasu, Muránskej planiny a Slovenského raja.

Ílovito-hlinité až ílovité pôdy

V pohoriach vonkajších Karpát vznikli zo zvetralín mäkkých flyšových súvrství s hojným obsahom alebo i prevahou ílovitých bridlíc. Tento pôdny druh plošne silno prevažuje v celých vonkajších Karpatoch. Hojné výskyty sú aj v našich sopečných pohoriach, kde sa viažu najmä na tufy a tufity.

Záverom možno povedať, že na Záhorskej nížine najväčšiu plochu zaberajú pôdy piesočnaté, na Podunajskej nížine hlinité a na Východoslovenskej nížine ílovico-hlinité. V oblasti vonkajších a centrálnych Karpát plošne prevažujú pôdy ílovito-hlinité, v sopečných Karpatoch zasa hlinité. Celkove na území Slovenska najväčšiu plochu tvoria pôdy hlinité a ílovito-hlinité; pritom v nížinách a v niektorých kotlinách sú väčšinou bez skeletu, v pohoriach majú spravidla väčšie množstvo skeletu, takže vo vrchnej časti sú prevažne skeletnaté, v spodnej až silno skeletnaté.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972