Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Pôda (5. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 16.5.2010

Piesočnaté (čiastočne až hlinito-piesočnaté) pôdy

Vznikli väčšinou z viatych pieskov, a preto nemajú nijaký skelet. Značné plochy sa vyvinuli z ľahkých riečnych náplavov, ktoré obsahujú väčšinou rôzne percento štrku. Len miestne sa vyskytujú pôdy opisovaného druhu, vytvorené zo zvetralín kremencov, ryolitov a propylitov, a preto obsahujú vždy značné percento hrubých ostrohranných úlomkov. Piesočnaté pôdy sa sústreďujú v našich nížinách. Z nich treba uviesť na prvom mieste Záhorskú nížinu. Tu viate piesky, a preto i piesočnaté pôdy, zaberajú také veľké plochy, že spolu s borovicovými lesmi, ktoré na nich rastú, dodávajú svojráz celému tamojšiemu kraju.

Najväčšia súvislá oblasť piesočnatých pôd na viatych pieskoch sa začína pri Lozorne a tiahne sa na SV čoraz väčšmi sa rozširujúcim pásom až po rieku Myjavu. Druhá súvislá oblasť takýchto pôd sa tiahne od Lábu po Gajary. Významný pruh piesočnatých pôd s obsahom štrku, ktoré vznikli zo štrkopieskových riečnych terasových uloženín, lemuje východný okraj aluviálnej nivy Moravy od Devínskej Novej Vsi cez Gajary až po Borský Jur. S piesočnatými pôdami sa stretneme tiež v priestore Koválov - Smolinské - Brodské - Gbely – Kopčany.

Na Podunajskej nížine zaberajú piesočnaté pôdy pomerne menšie plochy. Najvýznamnejšia oblasť pôd tohto druhu súvisí hlavne s pruhom viatych pieskov, ktoré sa tiahnu od Palárikova na JJV cez Nové Zámky, Nesvady a Hurbanovo až do oblasti Moče. O niečo východnejšie leží menší a menej súvislý pás piesočnatých pôd, začínajúci sa pri Dolnom Ohaji a končiaci sa pri Strekove. Ďalšia významná oblasť ľahkých pôd, avšak s prímesou štrku, sa rozprestiera od Bratislavy na V a JV a je podmienená štrkopieskami Dunaja v západnej časti Žitného ostrova. Okrem uvedených sa na Podunajskej nížine vyskytuje ešte celý rad menších lokalít piesočnatých pôd, napr. pri Jelke, na Z od Dunajskej Stredy, na V od Čalova, pri Okoličnej na Ostrove, Novej Stráži, Komárne atď.

Na Východoslovenskej nížine sa piesočnaté pôdy, súvisiace s tamojšími viatymi pieskami, sústreďujú v južnej časti, kde tvoria väčšie-menšie ostrovy, a to hlavne v okolí Kráľovského Chlmca, Pribeníka, Stredy nad Bodrogom, Sirníka, Brehova atď.

Pôdy piesočnato-hlinité (až hlinito-píesočnaté)

nájdeme predovšetkým v oblastiach, kde pôdotvorné horniny sú zastúpené granitmi až granodioritmi, niektorými druhmi rúl, svormi a niektorými druhmi pieskovcov. Tieto horniny tvoria značné plochy v pohoriach centrálnych a vonkajších Karpát. Pretože ide o horské územia má piesočnato-hlinitá až hlinito-piesočnatá jemnozem tamojších pôd vidy rôzne velikú prímes hrubého skeletu.

V centrálnych Karpatoch vidíme významné areály pôd tejto zrnitosti najmä v oblasti kryštalického jadra Malých Karpát, Považského. Inovca, Strážovských vrchov, Malej Fatry, Západných i Vysokých Tatier, ďalej Tríbeča, Žiaru, Veľkej Fatry a Nízkych Tatier. Zvlášť veliké plochy týchto pôd vznikli na zvetralinách kryštalických hornín Slovenského rudohoria.

Vo vonkajších Karpatoch sa viacej a súvislejšie vyskytujú

piesočnato-hlinité až hlinito-piesočnaté pôdy

najmä na vrcholových pieskovcových chrbtoch Bielych Karpát, Javorníkov, Slovenských Beskýd, Oravskej a Spišskej Magury, Levočských a Čerchovských vrchov i Nízkych Beskýd.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972