Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Pôda (3. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 2.5.2010

Podzemná voda, keď je dostatočne blízko pri povrchu (prípadne i nad ním), podstatne ovplyvňuje vzdušno-tepelno-vodný režim pôd, spôsobuje špecifické pôdne deje (tzv. glejový proces), obohacuje pôdu o rôzne látky a podmieňuje prítomnosť vlhkomilných až močiarnych biocenóz. Dôležité je chemické zloženie podzemnej vody. U nás sa tento pôdotvorný činiteľ uplatňuje na najväčších plochách v rámci aluviálnych rovín nížin. V nížinných a kotlinových pahorkatinách sú už len menšie, zato však hojné areály pôd ovplyvnených podzemnou vodou. Relatívne najmenšie plochy takýchto pôd sú v pohoriach.

Časť našich pôd vznikla pod vplyvom povodňových vôd, ktoré ukladajú nános a pri dlhšom zaplavení spôsobujú v pôde proces oglejovania. Silné a časté usadzovanie materiálu pôsobí proti tvoreniu pôdy, lebo často sa obnovujúca riečna uloženina nemá dostatok času, aby sa premenila na vyvinutejšiu pôdu. Povodňové vody zasiahli do vývoja pôd v širších alebo užších pásoch územia pozdĺž všetkých našich riek a väčších potokov.

Pokiaľ ide o čas, zaujímame sa o dĺžku pôsobenia pôdotvorných procesov a o ich zmeny. Na vytvorenie pôdy z materskej horniny treba určitý čas. Nie je ťažké si predstaviť, že ak dĺžka procesov je rôzna, vzniknú odlišné pôdy aj za ináč rovnakých pomerov.

Pôdny kryt SIovenska je v geologickom zmysle vcelku veľmi mladý. Geomorfologické procesy úplne odniesli staré treťohorné pôdy; v súčasnosti z nich nachádzame na povrchu iba nepatrné fragmenty, aj to väčšinou už premiestnené. Pôdny kryt vznikajúci v jednotlivých medziľadových dobách podľahol vždy v nasledujúcej ľadovej dobe zničeniu (bol odnesený, časť zakrytá mladšími uloženinami).

Teda dnešná pôdna pokrývka Slovenska sa vytvorila vlastne až po poslednej ľadovej dobe a má najviac 15 000-20 000 rokov. V niektorých oblastiach, na temer vodorovných prvkoch reliéfu - kde odnos bol malý alebo nijaký - nachádzame však pôdy, ktoré "prežili" aspoň jednu ľadovú dobu. Aj medzi pôdami vzniknutými v holocéne sú pozoruhodné vekové rozdiely: v nížinných polohách (mimo aluviálnych nív) sa začali vytvárať pôdy už začiatkom holocénu; vo vysokých polohách prebiehalo v tej dobe prevažne iba fyzikálne zvetrávanie hornín a v dolinách Tatier ležali ešte zvyšky ľadovcov. Vidno, že začiatok tvorenia pôd sa smerom z nížin do hôr oneskoroval. Usudzuje sa, že medzi pôdami nížin a vysokých polôh je vekový rozdiel viac tisíc rokov. Najmladšie pôdy však väčšinou nájdeme na často zaplavovaných aluviálnych nivách.

Človek je činiteľ kvalitatívne odlišný; je to faktor spoločenský a jeho pôsobenie je úzko späté so stupňom vývoja výrobných síl. Zásahy človeka sú čoraz uvedomelejšie a cieľavedome. Ľudská spoločnosť ovplyvňuje pôdu jednak nepriamo (prostredníctvom zmeny niektorých prírodných činiteľov), jednak priamo (orbou, hnojením a pod.).

Z nepriamych zásahov človeka do pôdnych pomerov treba spomenúť najmä zmeny pôvodnej vegetácie (vyrúbanie lesa, zavedenie poľných kultúr a lúk, zmena drevinovej skladby lesa, vysadenie smrekových a borových monokultúr atď.) a hydrologických pomerov (postavenie hrádzí, odvodňovanie, zavlažovanie). Týmto človek na mnohých územiach zmenil mikroklimatické a ovplyvnil mezoklimatické podmienky. V niektorých oblastiach ovplyvňuje pôdy priemyselnou činnosťou cez ovzdušie atď. K priamym zásahom človeka patrí napr. obrábanie pôdy, hnojenie, poliarenie, terasovanie. V niektorých prípadoch idú antropogénne vplyvy tak ďaleko, že pôda predstavuje viac ľudský výtvor ako prírodný útvar (napr, niektoré záhradné pôdy), alebo dokonca vznikajú celkom umelé pôdy (napr. na navážkach).

Keď si v duchu premietneme mnohotvárne pôsobenie pôdotvorných činiteľov a uvedomíme si, že pôsobia vo veľkom množstve rôznych kombinácií, nerovnaký čas a že v priebehu tohto času sa rôzne menia, môžeme už na základe tohto predpokladať, že náš pôdny kryt je neobyčajne zložitý.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972