Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Pôda (2. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 30.4.2010

Pôdotvorné činitele

Za pôdotvorné činitele považujeme všetko, čo podmieňuje vznik pôd, usmerňuje ich vývoj a určuje ich vlastnosti. K pôdotvorným činiteľom počítame:

1. materské, čiže pôdotvorné horniny,
2. reliéf, číže tvary zemského povrchu a geomorfologické procesy, ktoré na ňom prebiehajú,
3. podnebie, pričom máme na mysli i vzduch, atmosferickú vodu a slnečné žiarenie,
4. organizmy, t. j. rastlinstvo a živočíšstvo (vrátane mikroorganizmov),
5. podzemnú a povodňovú vodu (spolu s ich zmenami počas roka),
6. čas (vek) a
7. činnosť človeka.

V odbornej literatúre sa v novom období pôdotvorné činitele delia na tzv. pôdotvorné faktory (činitele hmotné, napr. hornina, vzduch, organizmy) a pôdotvorné podmienky (činitele nehmotné, napr. reliéf, čas).

Materské horniny sa vplyvom zvetrávania, t. j. mechanického, chemického a biologického rozkladu, menia na zvetralinu, ktorá tvorí pri väčšine našich pôd vyše 90 % pôdnej hmoty. Horniny ovplyvňujú pôdu hlavne svojím mineralogickým, a teda i chemickým zložením, zrnitostným charakterom zvetralín a ich hĺbkou. Chemické zloženie horniny podstatne vplýva i na pôvodné (pred zásahom človeka) zastúpenie a množstvo jednotlivých rastlinných živín v pôde. Pretože prítomnosť alebo neprítomnosť uhličitanu vápenatého v pôdotvornej hmote - ako to uvidíme ďalej - podstatne ovplyvňuje pôdotvorné deje, treba z pôdoznaleckého hľadiska rozlišovať na. Slovensku dve veľké základné skupiny hornín: silikátové (kremičitanové, bez uhličitanu vápenatého), napr. žula, granodiorit, pieskovec, andezit, a karbonátové horniny (s vysokým obsahom uhličitanu vápenatého), najmä vápence a dolomity. Karbonátovo - silikátové horniny (napr. vápnité piesky, vápnitý pieskovec, spraše) tvoria skupinu prechodného rázu. Chemické zloženie materských hornín určuje aj ich minerálnu silu (t. j, celkový obsah prvkov dôležitých pre výživu rastlín, hlavne Ca, Mg, K a P).

Podľa minerálnej sily môžeme materské horniny na Slovensku rozdeliť do piatich skupín:

1. minerálne horniny veľmi bohaté, napr. sliene, slienité vápence, čadiče a ich tufy, amfibolity,
2. minerálne horniny bohaté, napr. spraše, väčšia časť aluviálnych náplavov (najmä uhličitanových), vápnité pieskovce a ílovce, vápence, dolomity, diority, väčšina andezitov, ich tufov a aglomerátov,
3. minerálne horniny stredne bohaté, napr. sprašové hliny, pieskovce, ílovce, časť aluviálnych náplavov, granodiority až granity, časti andezitov, dacitov, ryolitov a ich tufov, väčšina rúl a fylitov,
4. minerálne horniny chudobné, napr. časť granitov, časť ryolitov, ryodacitov a ich tufov, niektoré ruly a svory,
5. minerálne horniny veľmi chudobné až jalové (sterilné), napr. kremité viate piesky, kremencové štrky, kremité pieskovce, kremence.

Vcelku možno povedať, že na Slovensku plošne prevažujú minerálne horniny stredne bohaté až bohaté a len malú časť územia zaberajú minerálne horniny chudobné až jalové.

Vzťahy medzi zrnitostným charakterom materských hornín a tzv. pôdnymi druhmi budú predmetom samostatnej kapitoly.

Reliéf územia pôsobí na pôdu nepriamo, a to rôznou sklonitosťou, expozíciou, rôznou výškou nad hladinou podzemnej vody, rôznou nadmorskou výškou ako rozdeľovač množstva slnečnej energie a vody, a tým i rastlinstva a živočíšstva, ktoré pôsobia na pôdu priamo. Na rozsiahlych aluviálnych nivách našich nížin, kde je reliéf rovinný, hrá úlohu v odlišnosti vývoja pôd najmä jeho výška nad hladinou podzemnej vody. V pahorkatinách nížin a kotlín sa uplatňuje hlavne vplyv rôznej sklonitosti svahov a ich expozície, čiastočne aj rozdiely v nadmorskej výške.

V pohoriach Karpát vplyv reliéfu cez sklonitosť a expozíciu ešte vzrastá a veľmi silno sa uplatňujú veľké rozdiely v nadmorskej výške. Reliéf ovplyvňuje pôdny kryt tiež rozrôznením intenzity geomorfologických procesov, najmä procesov svahovej modelácie. Pretože na Slovensku plošne prevažujú svahy (horské i pahorkatinné), prevažná časť nášho pôdneho krytu vznikla a existuje za súčasného významnejšieho vplyvu týchto procesov, ktoré menšou či väčšou rýchlosťou odnášajú jeho povrchovú vrstvu. Hovoríme, že svahové pôdy sa "zmladzujú".

Na aluviálnych rovinách, terasách, na širokých plochých chrbtoch našich nížinných či kotlinových pahorkatín i na náhorných plošinách mnohých našich pohorí (napr. Malých Karpát, Krupinskej planiny, Slovenského rudohoria, Slovenského krasu) procesy odnosu pôd pôsobia slabo alebo temer vôbec nie. Naproti tomu zasa v niektorých oblastiach, napr. ľadovcového reliéfu Tatier, sú hojné také strmé časti svahov, že sa na nich pôdny kryt nemohol vytvoriť.

Podnebie (klíma) sa uplatňuje hlavne množstvom tepla, zrážok, ich chodom počas dňa a roka, a v niektorých oblastiach i prúdením vzduchu. Podnebie pôsobí na pôdotvorné procesy tým, že v podstate určuje tzv. pôdnu klímu, ako aj základný charakter rastlinných a živočíšnych spoločenstiev, čím podmieňuje všetky fyzikálne, chemické, biochemické procesy. Územie Slovenska je i napriek malej rozlohe klimaticky značne rozrôznené, čo súvisí predovšetkým s jeho veľkou reliéfovou pestrosťou. Pre pôdny kryt slovenských nížin je dôležitá skutočnosť, že smerom k ich horskej obrube pomaly stúpa množstvo zrážok a klesá teplota i výpar. V pohoriach Karpát pozorujeme ešte výraznejšiu zmenu klímy: so stúpajúcou nadmorskou výškou rýchlo ubúda teploty, pribúda množstvo zrážok, zmenšuje sa výpar atď., čo nachádza silný odraz v tvorbe výrazne odlišných pôd v rôzny:ch nadmorských výškach. Značné klimatické odlišnosti v rámci Karpát sa vytvorili medzi pohoriami a kotlinami. V pôdnom kryte kotlín sa odzrkadľujú rozdiely spôsobené dažďovými tieňmi a rýchlym pribúdaním zrážok smerom k okolitým pohoriam.

Vplyv organizmov ako pôdotvorného činiteľa sa dnes väčšinou považuje za vedúci: bez rastlín a živočíchov by totiž pôsobením vzduchu, vody a slnečného žiarenia vznikla iba mŕtva zvetralina, nikdy nie pôda. Zvlášť veľký význam majú zelené rastliny, lebo sú vlastne jediným a prvotným zdrojom organických látok, zhromažďujú vo vrchnej časti pôdy pre rastliny dôležité prvky a regulujú mikrobiálne procesy.

Rastlinné spoločenstvá súčasne spoluvytvárajú pôdnu klímu, pôsobia na zvetrávanie a chránia pôdu pred rýchlym odnosom. Nemenej dôležitá je činnosť pôdnych mikroorganizmov, ktoré rozkladajú organické zvyšky, čím sa z nich uvoľňujú minerálne látky a súčasne sa tvorí neživá organická zložka pôdy - humus. Pôdne živočíchy sa zúčastňujú na rozklade organickýc6 látok, na tvorbe humusu, pôdnej štruktúry, prevzdušňujú pôdu atď.

Vplyv organizmov na pôdu sa diferencuje pôsobením rôznych biocenóz (rastlinných a živočíšnych spoločenstiev). Na Slovensku zaberajú najväčšiu plochu pôdy, ktoré vznikli pod rozličnými lesnými spoločenstvami. Časť pôd sa zrodila pod lesostepnou, resp. stepnou vegetáciou (černozeme). Na rovinách hrali dôležitú úlohu tiež vlhké lúky a močiarna vegetácia. V pohoriach nad hornou hranicou lesa - sa pri tvorbe pôd uplatnili porasty kosodreviny a ešte vyššie alpínske lúky - hole. Vplyv lesnej pokrývky na pôdu je podľa jej zloženia rôzny: pod dubinami a bučinami vznikajú pôdy s priaznivejšími vlastnosťami ako pod smrekovými alebo borovicovými lesmi.

Pri uvažovaní o vplyve rôznych biocenóz na pôdu musíme počítať aj so zmenami ich priestorového rozšírenia, ktoré súviseli najmä so zmenami klímy. Tak napr, stepné a lesostepné spoločenstvá nížinných pahorkatín až mierne zvlnených rovín pôsobili u nás na tvorbu pôd v minulých teplejších obdobiach holocénu (mladšie štvrtohory). Aj vegetačné stupne v Karpatoch boli v minulosti posunuté o niekoľko sto metrov nahor. Z toho možno usúdiť, že značná časť pôd, ktoré sú dnes pod vplyvom alpínskych lúk, sa v minulosti vyvíjala pod kosodrevinou.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972