Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Pôda (1. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 29.4.2010

Pôda – úvod

Pôda predstavuje dôležitú zložku prírodného prostredia; je nositeľkou a živiteľkou rastlinstva, je základným výrobným prostriedkom poľnohospodárskej výroby a lesníctva. Pôdu definujeme ako samostatný prírodný útvar, ktorý vznikol premenou vrchnej časti zemskej kôry pôsobením organizmov na horniny za účasti vzduchu, vody a slnečnej energie. Tento útvar je plný života a zložitých reakcií. Zvláštne zloženie a stavba pôdnej hmoty umožňujú koreňom rastlín dýchanie, zásobovanie vodou a živinami v nej obsiahnutými..Pôda má teda schopnosť uživiť rastlinstvo, a to je jej najzákladnejšia, najšpecifickejšia vlastnosť, ktorou sa podstatne, kvalitatívne odlišuje od pevnej horniny.

Prvé obdobie výskumu pôd na Slovensku sa začína koncom minulého storočia a trvá zhruba do roku 1926. Nieslo sa úplne v duchu zásad agrogeologickej školy, ktorá považovala pôdu len za osobitnú horninu v rámci zvetrávania kôry. V dôsledku toho sa pôda chápala ako stály útvar, v ktorom prebieha iba zvetrávanie a vyplavovanie minerálnych živín. Toto prvé obdobie možno rokom 1918 (vznik ČSR) rozdeliť na dve podobdobia.

V prvom podobdobí na území Slovenska študovali pôdy pracovníci Uhorského kráľovského geologického ústavu v Budapešti. Bol to Horusitzky, Timkó, László a Inkey. Pre nás je zvlášť zaujímavé, že prví dvaja pochádzali zo Slovenska, navyše Horusitzky bol aj ideovým vodcom agrogeologických výskumov. S úctou treba konštatovať, že pracoval neobyčajne mnohostranne. Horusitzky a Timkó študovali najmä Podunajskú nížinu a začiatkom nášho storočia zostavili aj prvé agropôdne mapy z územia Slovenska v mierke 1 : 75 000.

Po vytvorení ČSR nemalo Slovensko vlastných pôdoznalcov. V Čechách však pedológia (pôdoznalectvo) dosiahla vysoký stupeň rozvoja už na sklonku minulého storočia, a to zásluhou A. Slavíka a J. Kopeckého. Po roku 1918 odchovanci ich agrogeologickej školy vyplňujú medzeru, ktorá bola dovtedy na Slovensku vo výskume pôdy. Do Bratislavy prichádza F. Kyntera, do Košíc P. Kučera a K. Kohout.

Roku 1922 sa spisom V. Nováka o vzťahoch medzi podnebím a pôdou začína v ČSR éra tzv. genetického pôdoznalectva, ktorého základy položil koncom minulého storočia vynikajúci ruský vedec V. V. Dokučajev. Genetické pôdoznalectvo už nepovažuje pôdu za zvláštnu horninu, ale za samostatný prírodný útvar, úzko spätý s ostatnými zložkami prostredia. Novákov spis však nezahŕňa dnešné územie Slovenska. Až roku 1926 ten istý autor v ďalšej dôležitej publikácii po prvý raz spomína pôdy na Slovensku z hľadiska genetického pôdoznalectva.

Preto rok 1926 považujeme za začiatok druhého obdobia poznávania slovenských pôd, ktoré trvalo zhruba do roku 1950. V tomto čase všetci pôdoznalci u nás tvorivo rozvíjali názory zavedené V. Novákom. Hlavnú pozornosť venovali poľnohospodárskym pôdam. Od roku 1926 do druhej svetovej vojny bol najvýznamnejším pôdoznalcom na Slovensku F. Kyntera. Cez vojnu sa stáva najvýraznejšou postavou v slovenskom pôdoznalectve mladý, talentovaný O. Kožuch. Jeho tvorivý rozlet bol však tragicky prerušený: padol v Slovenskom národnom povstaní pri obrane Spišskej Novej Vsi. Po oslobodení sa ústrednou postavou v pôdnom výskume stáva F. Hroššo, ktorého významné knihy Pôdoznalectvo a Úrodnosť pôdy a jej zvyšovanie sú výrazne zamerané na praktické potreby nášho poľnohospodárstva. V rokoch 1945 až 1948 sa uskutočnil generálny pôdoznalecký prieskum a od roku 1949 do roku 1951 prebiehal geonomický prieskum pôd.

Tretie obdobie (1950-1957) vyčleňujeme na základe nástupu názorov J. Pelíška, ktorý pri výskume pôd lesných oblastí dospel k novej, podrobnejšej klasifikácii pôd a vytvoril novú predstavu o pôdnom kryte našich lesných území. Pod vedením tohto pôdoznalca sa v rokoch 1950-1952 uskutočnil prieskum lesných pôd, a to v rámci stanovištného prieskumu slovenských lesov, ktorý robilo typologické oddelenie Lesprojekty vo Zvolene.

Štvrté obdobie (1957-1960) je síce krátke, no dôležité prienikom a tvorivou aplikáciou najnovších poznatkov a výskumných metód európskeho pôdoznalectva. Urobili sa aj významné organizačné opatrenia (príprava komplexného prieskumu poľnohospodárskych pôd, zriadenie vedeckovýskumného Laboratória pôdoznalectva). Je to obdobie nástupu novej generácie slovenských pôdoznalcov. Počas tretieho a štvrtého obdobia - súčasne s rozvojom prírodných vied - sa začínajú pôdou hlbšie zaoberať aj prírodovedci-nepedológovia.

Sú to niektorí botanici, geológovia a geografi. Mnohé ich práce prispeli k prenikaniu moderných názorov na Slovensko. V rámci fyzickej geografie vzniká samostatná disciplína - geografia pôd, ktorá skúma pôdu ako neoddeliteľnú súčasť prírodného prostredia. Sústreďuje sa najmä na získavanie a vysvetľovanie odlišností pôdneho krytu na jednotlivých prírodných územných jednotkách.

Piate obdobie - od roku 1960 dodnes - sa vyznačuje podrobným, systematickým a mnohostranným štúdiom poľnohospodárskych i lesných pôd, pri ktorom sa uplatňuje moderná, stále sa zdokonaľujúca, medzinárodne zrozumiteľná klasifikácia (triedenie) pôd, ktorá je oveľa podrobnejšia ako predchádzajúce. Zavádzajú sa najnovšie laboratórne metódy. Dochádza k postupnému zbližovaniu a v mnohých prípadoch k úplnému zjednoteniu teoretických názorov rôzne zameraných pôdoznalcov i odborníkov z príbuzných disciplín, zaoberajúcich sa pôdou. Všetci našli spoločné tvorivé fórum na pôde Slovenskej pedologickej spoločnosti.

V tomto období je najväčšou a najvýznamnejšou akciou podrobný komplexný prieskum poľnohospodárskych pôd, ktorý uskutočňujú pracovníci Výskumného ústavu pôdoznalectva a výživy rastlín. Toto pracovisko so sídlom v Bratislave a s pobočkami v Prešove a Banskej Bystrici združuje najväčší kolektív pôdoznalcov na Slovensku, z ktorého vyrástol a vyrastá celý rad mladých slovenských pôdoznalcov. Centrum výskumu lesných pôd je na Katedre pedológie a geológie Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Väčšie kolektívy pracujú ešte v Lesprojekte (Zvolen), kde už zostavili v rámci stanovištného prieskumu lesov aj pôdne mapy lesných pôd, a na Vysokej škole poľnohospodárskej (Nitra). V tomto poslednom období dochádza aj k rozvoju geografie pôd, ktorý vzišiel zo vzájomných tvorivých kontaktov pôdoznalcov a geografov.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972