Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Jazerá a vodné nádrže
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 15.3.2010

Jazerá, aj keď nemajú väčší hospodársky význam, sú dôležitým komponentom krajiny niektorých častí nášho územia, predovšetkým oblasti Tatier, kde vytvárajú krásne prírodné scenérie. V tejto oblasti sa vyskytuje okolo 165 jazier; z nich asi 100 sú jazerá v pravom zmysle slova, miestne nazývané plesá. Sú dokladom bývalého zaľadnenia a tak ich tvary, ako aj rozloženie podmienila činnosť ľadovcov. Nachádzajú sa väčšinou vo vyšších polohách, v ľadovcových kotloch, iné zasa v zníženinách zahradených morénami. Nadmorské výšky tatranských jazier súvisia s jednotlivými štádiami tatranských dolinových ľadovcov. Preto najvyššie položené jazerá sú najmladšie, najnižšie ležiace sú už v pokročilom štádiu vývoja.

Celková plocha tatranských jazier meria asi 3 km2 a obsah vody v nich je asi 10 mil. m3. Na južnom svahu Vysokých Tatier ležia asi 2/3 všetkých tatranských jazier. Ide zväčša o jazerá s pomerne jednoduchým okrúhlastým tvarom, bez zložitého priebehu brehovej čiary, s malou rozlohou pobrežnej plytkej časti a strmými brehmi. Podla vzniku ich možno rozdeliť na dva základné typy: jazerá karové a hradené.

Prvý typ reprezentujú napr. jazerá v skupine Piatich spišských plies, ktoré vznikli v niekoľkých nad sebou položených jazerných panvách. Druhý typ reprezentuje Štrbské pleso. Jeho panva však nevznikla nasypávaním čelných morén, ale zosadnutim morénových sutín na mieste, kde sa roztápala asi 80 m hrubá kryha tzv. mŕtveho ľadu. Preto morény tvoria nielen jeho okrajové hrádze, ale aj dno.

Morénové plesá, ktoré sú najčastejšie bez odtoku, pretože voda môže presakovať morénovými hrádzami, majú rozkyv hladiny asi jeden meter. Karové plesá - s vyvinutým povrchovým odtokom, regulátorom objemu vody v jazere - majú malú rozkolísanosť hladín, maximálne pol metra. Všetky bývajú v zimnom období zamrznuté. Dĺžku zámrzu podmieňuje nadmorská výška plesa a jeho veľkopsť. Väčšinou trvá asi pol roka, ale v niektorých rokoch sa na najvyššie položených plesách, exponovaných na sever, udržia veľké ľadové kryhy cez celé leto.

Najnižšie položeným jazerom na južných svahoch Tatier je Nové Štrbské pleso vo výške 1309 m n. m. Najvyššie položeným plesom je Modré pleso vo výške 2192 m n. m., hoci podľa výškových údajov by ním malo byť Baranie pliesko (2207 m n. m.) v Malej Studenej doline. Kedže je však nestále a koncom leta býva už bez vody, uznáva sa za najvyššie položené Modré pleso. Najväčším tatranským jazerom na našej strane je Veľké Hincovo pleso s plochou 20,08 ha a hibkou 53,2 m.

Zub času nemilosrdne hlodá tieto klenoty našej prírody. Vyššie položené jazerá sú postupne zasypávané suťovými kužeľmi, iné, najmä v lesnom pásme, postupne zarastajú a premieňajú sa na močiare a bariny. A všetky spoločne sú ohrozované nánosmi splavenín svojich prítokov.

V Západných Tatrách je 16 jazier, 7 na severnom a 9 na južnom svahu. Z Roháčskych plies má najväčšiu rozlohu Prvé, asi 2,1 ha, najhlbšie je Štvrté, 8,1 m. Najnižšie ležiacim jazerom v tejto časti Tatier je jazero pri chate Zverovke.

V Nízkych Tatrách je jediným stálym jazerom morénové Vrbické pleso s rozlohou 0,69 ha a hĺbkou 9,1b m. Leží pod Chopkom a Derešmi vo výške 1113 m n. m. Ostatné nízkotatranské jazierka, napríklad v kare Luková, Bystrá a niektoré ďalšie, sú malé, plytké a nestále. Väčšina z nich leží na severnej strane pohoria.

Na východnom Slovensku je niekoľko jazier v sopečných pohoriach karpatského oblúka. V horskej skupine Miliča sa nachádzajú dve menšie jazerá, Veľká Izra s rozlohou 3,72 ha a hĺbkou 8,9 m a Malá Izra. Jazerná panva Veľkej Izryvznikla zahradením, ktoré vytvoril zosuvný prúd.

Táto základná prírodná hrádza je nadstavená umelým násypom. V pohorí Vihorlatu, južne od Sninského kameňa, leží v nadmorskej výške 619 m Veľké Vihorlatské jazero, nazvané Morské oko, s rozlohou 13,84 ha a hĺbkou 25,1 m. Vzniklo zahradením doliny zosuvom, Pôvodná prírodná hrádza, ktorá vznikla suťami je dnes o 5 m nižšie ako úroveň hladiny;preto bola nadstavená hrádzou umelou. Na západ od Morského oka vo výške 727 m n. m. leží Malé Vihorlatské jazero, dnes už len malá plôška vody (0,4 ha). Z ďalších jazier možno spomenúť Vinné pod Vihorlatom (plocha 8,5 ha, maximálna hĺbka 4 m), jazero Úhorná pri Smolníku (plocha 4,8 ha, maximálna hĺbka 10 m) a menšie jazerá v Šúgovskej doline (Nižný Medzev), ktoré sú umelé.

Menej známe sú zosuvmi zahradené jazerá pri Osturni a Jazersku v Spišskej Magure a závrtové jazierka v Slovenskom krase.

Vodohospodársky významnejšie a plošne rozsiahlejšie než prirodzené vodné nádrže sú nádrže umelé. Ide o celkom nové vodné diela, s výnimkou dávnejšie (na prelome 17. a 18. storočia) vybudovaných viacerých malých banských nádrží, "tajchov", v okolí Banskej Štiavnice s celkovým objemom asi 4 mil. m3 a "klauz" na plavenie dreva (najmä v povodí Hrona, ale aj v povodí Váhu a Hornádu).

Systém "tajchov" bol vtedy významným dielom a ich voda slúžila predovšetkým na pohon čerpadiel vodnými kolami. Z novovybudovaných nádrží má najväčší význam Oravská nádrž, akumulujúca vodu z hornej Oravy, a Vihorlatská nádrž, ktorá zbiera vodu pomocou umelého kanála z Laborca a vodu z južných svahov Vihorlatu. Pre priemysel východného Slovenska má značný význam Ružín na Hornáde a Domaša na Ondave.

Vo výstavbe nádrží sa pokračuje (Liptovská Mara) a počíta sa s výstavbou vodného diela na Dunaji. Na poľnohospodárske a regulačné ciele, ako aj na zásobovanie vodou sa navrhujú nádrže napríklad v povodí Bodrogu, Slanej a niekoľko menších nádrží v povodí Ipľa. Využívanie vody a jej potreba sa stále zvyšujú, preto je akumulovanie vody v priehradných nádržiach dôležitou zložkou ďalšieho rozvoja národného hospodárstva. Popri ich uvedenom veľkom význame stávajú sa umelé nádrže vedľa prirodzených jazier aj významným komponentom vytvárania krajiny na našom území.

Tajch Ottergrund nad Banskou Štiavnicou. Foto: rs