Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Neznámy svet slovenských drahokamov
zdroj: 
Maroš Barok, Silvia Beličáková
pridané:
6.4.2005

Dnes už asi len ťažko možno s určitosťou presne zistiť, kto ako prvý nazval slnko - slnkom či vodu - vodou, kto ako prvý použil pazúrik na výrobu oštepov a hrotov, alebo lesknúci sa kamienok pre ozdobné účely. Mnohé prvenstvá tak zostávajú nášmu zraku skryté a sú zahalené naveky rúškom tajomnosti. A tak je to snáď aj správne. Napokon práve z tohoto sveta tajomna pochádza i kráľovstvo naoko neživých, vzácnych, jagajúcich sa kameňov - drahokamov.

Hoci sú prvé zmienky o ich využití staré cez 5000 rokov, možno považovať vedomosť človeka o ich existencii za prinajmenšom takú starú, ako ľudstvo samo. Na prvý pohľad neživé, vzácne a magické kamene predsa len žijú svojím vlastným životom. Životom, ktorého čas i existenciu odmeriavajú od nepamäti zväčša až milióny rokov, z nášho pohľadu tak ťažko predstaviteľné. A tak od ranných dôb až do súčasnosti sú drahé kamene akýmisi nemými svedkami našej pohnutej ľudskej histórie, vernými súputníkmi človeka na jeho kľukatých cestách dejinami. V ich priebehu sa s nimi totiž stretávame takmer na každom kroku. Vo väčšine prípadov sú drahokamy - tak prírodné ako aj syntetické ( umele vyrobené ) využívané predovšetkým pre technické účely. Možno sa s nimi stretnúť vo vrtných a rezacích nástrojoch, ložiskách hodín a pod. Avšak iba niektorým z mnohých sa dostane vyššieho uznania. Sú to kamene - minerály, ktoré majú zväčša jasné zafarbenie, vysokú mechanickú a chemickú odolnosť, dokonalý les po vybrúsení, pútavý vzor a mnohé iné vlastnosti. Sa-mozrejme, nemenej dôležitým je aj faktor vzácnosti ich výskytu v prírode. Tieto minerály bývajú využívané pre klenotnícke a šperkársko - ozdobné účely. Vyrábajú sa z nich jagavé klenoty, ktoré fascinujú ľudský zrak už celé tisícročia.

Slovenská republika je známa už od nepamäti viacerými výskytmi rudných i nerudných ložísk. Nikomu azda zvlášť netreba bližšie pripomínať význam takých miest, akými najmä v čase svojej najväčšej slávy boli Banská Štiavnica, Kremnica, Špania Dolina, Smolník, Zlatá Idka, Solivar, alebo Červenica pri Dubníku a mnohé ďaľšie. Ich poklady z podzemia odvekov lákali baníkov do útrob tamojších sopečných kopcov za vzácnou rudou i surovinami. Mnohí z nich nachádzali v dutinách rudných žíl nádherné jagajúce sa kryštály, ktoré očarovávali ich zraky po stáročia. Túžba potešiť blíykzch pohľadom na ne bolo pochopiteľnáa nakoniec viedla k tomu, že mnohé z nich boli vynesené aj na povrch a uložené najskôr v domovoch baníkov a nakoniec v múzeách. Svoju svetovú slávu si však dnešné Slovensko získalo predovšetkým ťažbou polymetalických a drahokovových rúd, vývojom banskej techniky, i v ne-poslednom rade nálezmi spomínaných mineralogických vzoriek, ktoré dodnes zdobia expozície popredných svetových múzeí. Iba v jedinom prípade bola ťažba zameraná na šperkársko - ozdobné účely a to v prípade lokality Červenica - Dubník.

V tejto oblasti sa totiž vyše 200 rokov intenzívne vyhľadával a ťažil jediný slovenský drahokam celoeurópskeho, ba dokonca svetového významu - drahý opál. Jeho lesk, krása, sláva a v neposlednom rade napokon aj úpadok svojím spôsobom výrazne ovplyvnil ďaľší vývin nielen vtedajšieho, ale určite i toho dnešného klenotníckeho sveta. Ale boli by sme určite nespravodliví, keby sme svoju pozornosť zamerali iba tento minerálny druh. Na území našej republiky sú totiž, najmä odbornej verejnosti, známe viaceré výskyty klenotnícky využiteľnej suroviny, ktorým dodnes nebola venovaná zvýšená pozornosť, či záujem. Medzi takéto suroviny možno zaradiť predovšetkým ametysty z Banskej Štiavnice a Hodruše; kremeň zo Šobova, Švedlára; záhnedu z Klenovca; rodonit z Čučmy; obsidiány z Brehova, Viničiek a Stredy n/Bodrogom; malachity zo Španej Doliny, Ľubietovej či Rejdovej; pseudo-malachit z Ľubietovej; chalcedóny z Troch Vôd, Slanca, Kuzmíc a Byšty; achátov z Kvetnice pri Poprade, Sološnice, Malužinej, Kuzmíc a Byšty; limnokvarcitu zo Starej Kremničky a Banského i mnohých ďaľších surovín. Ale okrem nich sú na našom území aj početné výskyty jaspisov, opálov, porcelanitov, aragonitov, i viacerých dekoračných hornín. Osobitné postavenie medzi slovenskými šperkárskymi kameňmi majú i tzv. marmarošské diamanty, pochádzajúce z Veľkého Lipníka, Starinej a Uliča. Tieto a mnohé ďaľšie poklady možno hľadať a objavovať na tých najrôznejších miestach - v podzemí, na starých haldách, lomoch a odkryvoch, na lúkach, poliach, v zárezoch lesných ciest či korytách potokov. Často je až neuveriteľné pre bežného človeka, čo všetko možno v prírode voľne nájsť a následne využiť nielen pre spomínaný účel. Spomínaný svet drahokamov akiste nie je v tomto prípade žiadnou výnimkou.

Nasledujúc kroky naších predchodcov - baníkov, geológov, ochrancov prírody, ale i nadšencov z radov prostých laikov, vydajme sa i my spoločne dnes na púť k neznámemu svetu domácich klenotov. Poďme ich teda spolu hľadať do prírody i do výkladov klenotníctiev. Poďme ich spoločne hľadať do expozícii niekoľkých domácich i svetových múzeí. Jedným z najbližších je aj expozícia Východo-slovenského múzea na Námestí Maratóna Mieru a Katedry Geológie a Mineralógie Technickej Univerzity. Odmenou na Vašej ceste bude celkom nový svet, ktorý tu určite objavíte. Bude to však predovšetkým malý zázrak, kedy z na pohľad obyčajného farebného kameňa ktorý nájdete, urobia šikovné ruky brusiča a zlatníka jagajúci sa farebný klenot, ktorý sa snáď stane Vašim verným súputníkom vo Vašom ďaľšom živote.

Vedomosť človeka o existencii drahokamov je stará niekoľko tisícročí, avšak samotný vek týchto vzácnych sĺz našej Zeme možno odhadovať rádovo na milióny rokov. Boli tu dávno pred nami a bezpochyby mnohé z nich aj zostanú po nás. Môžeme preto iba tajne do budúcna dúfať že raz, až vzácne drahokamy prídu na koniec svojej dlhej a strastiplnej púte, si snáď aspoň v jednom z miliónov svojích žiariacich zábleskov uchovajú spomienku i na svoje rozmarné, ale krátke stretnutie s ľudskou rasou.

Maroš Barok, Silvia Beličáková