Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Sitno - národná prírodná rezervácia
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané: 31.3.2005

Jeden z dominujúcich vrcholov Štiavnických vrchov, JJZ od Banskej Štiavnice.

Geologicky vlastné chránené územie budujú hlavne pyroxenické andezity tmavozelenej až sivozelenej farby a porfyrickej štruktúry. Z nerastov tvoriacich v andezite výrastlice sú to najmä hyperstén, diopsid, biotit a plagioklasy. Druhou najhojnejšie zastúpenou horninou sú andezitové aglomeratické tufy, tvoriace vlastné podložie andezitového prúdu. V okolí boli popísané aj iné petrografické typy, ako bazaltoidný andezit s olivínom (napr. lok. Petrov vrch), amfibolicko-biotitický andezit s pórovitou základnou hmotou, tufity a pod.

Hlavnou dominantou Sitna je v podstate zvyšok andezitového lávového prúdu ležiaceho na málo odolných aglomerátoch. Intenzívne procesy zvetrávania, najmä mrazového, bohato premodelovali okraje prúdu na mohutné bralá, veže, stlpy, pyramídy, často zoskupené do skalných miest (napr. Zbojnícke bralá). Mohutný prúd pyroxenického andezitu má charakteristickú doskovitú odlučnosť, ktorá vznikla v dôsledku zmrašťovania horniný tuhnúcej z lávového prúdu. Tento systém puklín často dopĺňa systém puklín kolmých k povrchu magmatického telesa, čím vzniká charakteristická kvádrovitá odlučnosť. V dôsledku toho je pre reliéf vrcholového andezjtu charakteristické jeho stupňovité rozčlenenie s charakteristickými formami odlučnosti pod vrcholom Sitna.

Národná prírodná rezervácia Sitno (1951, 45,49 ha) patrí medzi vrcholy, ktoré hlboko vnikli do povedomia národa a ktorý ich opriadol povesťami a bájnyml prívlastkami. Umožnila to jeho krajinná dominantnosť i scenéricky bohato rozčlenené okraje andezitovej plošiny. Popri biologických hodnotách nepochybne významné miesto zaujímajú aj archeologické nálezy.

Sopečné plošiny, ktoré vznikli selektívnym zvýraznením lávových (prevažne andezitových) prúdov, možno sledovať prakticky vo všetkých sopečných pohoriach. Z významnejších chránených území sú to Ľubietovský Vepor (ŠPR, 1967, 124,60 ha), s geometrickým stredom Slovenska - kótou Hrb (1255 m), Klenovský Vepor (ŠPR, 1964, 129,94 ha), kde lávový prúd priamo prekrýva kryštalinikum, Vtáčnik (ŠPR, 1966, 193,97 ha) a rad menších chránených území, ako chránené prírodné výtvory a pamiatky Kalamárka pri Detve (CHPV, 1977, 1,43 ha), Pohanský hrad (CHPP, 1964, 29,50 ha) a iné.

Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972