Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Šomoška - národná prírodná rezervácia
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané: 29.3.2005

Územie leží na hraniciach s Maďarskom, J od Radzoviec v Cerovej vrcnovine. Územie budujú produkty finálnych fáz vulkanizmu u nás. Sú to hlavne olivnicko-pyroxenické čadiče, v podloží ktorých ležia slienité íly, pieskovce, tufitické pieskovce, tufity a tufy eggerského veku.

Reliéf súčasnosti je výsledkom deštrukcie pôvodného sopečného reliéfu pozdlž porúch, selektívnym zvýraznením pevnejších členov (čadičov a v okolí aj pyroxenicko-amfibolických andezitov) a v neposlednej rade i antropogénnym zásahom pri výstavbe hradu Šomoška. Územie dnes predstavuje hladko modelovaný vrchol, ktorého celkovú monotónnosť prerušuje umelý odkryv vynikajúcej ukážky päť- až šesťbokej odlučnosti čadičov na SV až JV svahu. Výška stl'pov (odkrytých pri ťažobnej činnosti na výstavbu hradu, ktorého prevažná časť stien je vybudovaná z naštiepaných častí stl'pov) je 9 metrov, polkruhovitý obvod má šírku 12 m, hrúbka stĺpov je 20 - 30 cm. Útvar sa ľudove nazýva i „Kamenný vodopád".

I napriek skutočnosti, že dnešný stav je výsledok následnej antropogénnej (ľudskej) činnosti, ukážka je svojimi rozmermi najvýznamnejším slovenským príkladom tohto typu odlučnosti (päť- až šesť-boká stlpovitá odlučnosť čadičov). Forma, v akej ho posledný ťažiter zanechal, svedčí o fakte, že istým spôsobom usmernená ťažba môže po sebe za-nechať objekt pôsobiaci esteticky. V okolí sú i plošne pomerne rozsiahle kamenné moria, vznikli však prevažne antropogénnou činnosťou pri výstavbe hradu. V štátnej prírodnej rezervácii Somoška (1954, 6,03 ha) je popri geologickej stránke predmetom ochrany i biologická zložka, a to na ploche väčšej ako vlastný „Kamenný vodopád". Územie predstavuje osobitný príklad tohto, ináč pri čadičoch dosť často sa opakujúceho typu odlučnosti.

Z chránených území, v ktorých sa chránia podobné čadičové stlpy, možno spomenúť svetoznámu Panskú skálu pri Kamenickom Senove (v ČSR), chránenú už od roku 1895 (1,26 ha). Zo slovenských lokalít blízke sú ukážky pri Lado-merskej Vieske (pôvodné vejárovité usporiadanie stĺpov ťažba však značne narušila), v lome Skalice pri Žiari nad Hronom (s ukážkou vnikania efúzií do terciérnych sedimentov) a pod.

Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972