Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Dreveník - spišské travertíny
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané: 26.3.2005

Územie leží v Hornádskej kotline, JV od Spišského Podhradia. Po geologickej stránke predstavuje jeden z najmohutnejších travertínových komplexov v Československu. Mocnosť travertínov dosahuje 60 - 80 metrov. Travertíny sú svetlošedej až bielej farby, menej sú zastúpené žlté polohy. Travertín podľahol čiastočnej rekryštalizácii a minerologicky ho tvorí prevažne kalcit. Posílie sú pomerne málo zastúpené. Nájdené odtlačky listov dokazujú, že tvorba travertínov sa tu začala už v pliocéne a aj z mladších travertínov sú známe ulitníky a lastúrniky.

Podmienkou vzniku rozsiahlych usadenín travertínov boli tektonické poruchy, obmedzujúce kryhy flyšových útvarov, po ktorých vystupovali teplé pramene bohaté na CO2 a Ca/HCO3/ z ktorých boli vyzrážané travertínové usadeniny vo forme travertínových kôp, niekedy i niekoľkých na sebe. Na vzniku travertínov sa podieľali aj organizmy, aj keď na rozličných miestach v rozdielnom podiele.

Osobitosťou travertínových kôp Dreveníka je ich morfológia. Rad krýh a blokov z rozlámaných travertínov, gravitačne oddelených a kížucich po plastickom podloží, ako samostatné veže a bašty, je zoskupený do skalného mesta. Mohutnosť a rozsiahlosť javu radí túto ukážku medzi najhodnotnejšie európske príklady. Povrchové plochy travertínov sú často pokryté škrapmi, miestami zoskupenými do škrapových polí, v puklinách sú usadeniny terra rossy i terra fuscy. V travertínoch je 24 jaskýň, niektoré so zaujímavou radovou výplňou. Na lokalite sa našlo značné množstvo archeologických nálezov, dokladajúce pomerne dlhé historické obdobie (od obdobia kanelovej keramiky až po ne-skorý stredovek), éo je nesporný dôkaz o vzťahu človeka k teplým prameňom. Rušivým momentom je ťažba travertínu na ložisku Žehra, blížiaca sa k loka-lite. V ušľachtilei kamenárskej výrobe je drevenický travertín známy ako spišský travertín. Najväčší problém je v tom, že táto veľmi kvalitná surovina sa používa i na účely, kde jej použitie možno nazvať plytvaním (napr. obrubníky chodníkov, dlažba chodníkov a pod.). Zvýšený dopyt má za následok zväčšovanie ťažby a čoraz väčšiu devastáciu územia.

Medzi početnými slovenskými lokalitami travertínov má ŠPR Dreveník (1953, 73,60 ha) osobitné postavenie pre mohutnosť travertínového skalného mesta a s ním spojený rad d'alších hodnôt biologických, archeologických i krajinno-estetických.

Z ďalších lokalít travertínov na Slovensku len niektorými izolovanými tvarmi skaliek možno k drevenickému typu prirovnať travertíny v Trlenskej a Revúckej doline pri Ružomberku. Z nich je chránená ako chránený prírodný výtvor hlavne Vlčia skala (1952, 0,99 ha).

Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972