Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - Vonkajšie Karpaty (4. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
18.12.2008

Staršie útvary, ako paleogén, sa v západnej časti magurského pásma zachovali na povrchu len vo zvyškoch. V čele magurského príkrovu pri Cetechoviciach a Kuroviciach vystupujú tektonické útržky jurských bradiel. Tvoria ich rôzne druhy vrchnojurských vápencov s bohatou faunou amonitov.

Drobné výskyty vrchnojurských vápencov vystupujú tiež na povrchu v záreze cesty Turzovka-Bílá. Aj krieda vystupuje len v útržkoch. Zastupujú ju vápnité pieskovce, sliene a ílovce s bohatou mikrofaunou, známou najmä z okolia Hluku. Paleogén v račianskej a bystrickej jednotke je vyvinutý v po- i dobe pestrých vrstiev, ktoré sa vyvíjajú z podložnej kriedy (okrem časti račianskeho pásma, ktoré transgreduje). Paleogén v časti bielokarpatského vývoja je zastúpený v sivej redukčnej fácii (vznikla v málo okysličovanom prostredí). V oravskej jednotke pravdepodobne chýba. Vo vyššom paleocéne sa usadzovali najmä pieskovce s dierkovcami Dendrophyra excelsa a Hormosina ovulum. V račianskej jednotke sú to arkózovité pieskovce luhačovické v solánskych vrstvách, v bystrickej jednotke na Orave i babohorské pieskovce s mocnosťou až 1400 m.

V spodnom a strednom eocéne sa usadzovali bielovežské vrstvy, tvorené drobnorytmickým flyšom s dierkovcami (Cyclamina amplectens, v bystriekej jednotke aj s malými numulitmi).

V strednom a vrchnom eocéne sú typické flyšové vrstvy zlínske s vložkami glaukonitických pieskovcov. V račianskej jednotke pri Hluku je v nich využívané ložisko zemného plynu. Zlínske vrstvy v bystrickej jednotke sú charakterizované vložkami pevných slieňovcov až ílovitých vápencov (sliene "lackého typu"). V oravskej jednotke je namiesto zlínskych vrstiev vyvinutý magurský pieskovec, bielokarpatská jednotka má vlársky pieskovcový vývin. V ostatnej časti bielokarpatskcj jednotky prevládal v eocéne vývoj hlucký, tvorený ílovcami s Globigerťna officinalis.

Magurské pásmo

Vrchný eocén v magurskom pásme bol obdobím najväčšieho klesania, a preto jeho hrúbka v račianskej jednotke dosahuje až 2400 m. i Toto množstvo rozrušeného materiálu bolo znášané zo sliezskej kordiléry, ktorá ležala severnejšie. Medzi okruhliakmi sú početné okruhliaky kryštalinika typu českého masívu, útesového titónu, spodnej kriedy a piesčité uloženiny typu drôb. Menej materiálu, najmä v podobe vytriedených kremenných j pieskovcov, bolo donášaného z južného zdroja. Oligocén v západnej časti magurskej jednotky chýba.

Magurské pásmo je rozdelené na viacero synklinál (pruhy vrchného paleogénu) a antiklinál (pruhy spodného paleogénu). Tri vyčlenené čiastkové jednotky sa presunuli na vzdialenejšie vonkajšie jednotky v podobe strižných nasunutí (bielokarpatská na bystrickú - vyše 6 km, bystrická na račiansku).

Južne od Uherského Brodu bystrická jednotka mizne a bielokarpatská jednotka je nasunutá priamo na račiansku. Po mladších poruchách smeru SZ-JV prenikli pri Bánove asi v tortóne flyšovými súvrstviami I andezitové lávy.

Východný úsek flyšového pásma

Východný úsek flyšového pásma zaberá severovýchodnú oblasť Slovenska. Podložie tohto úseku je vlastne neznáme. Domnievame sa, že ho tvorí kryštalinikum a prvohory severnejších, mimo karpatských jednotiek. Aj sem zasahujú základné tektonické jednotky flyšového pásma, vonkajšia (krosnianska) a vnútorná (magurská). Z čiastkových tektonických jednotiek, vymedzených na západe, východne zasahujú sem len niektoré, a objavujú sa nové. Podsliezsko-ždánická a sliezska jednotka na východné úseky flyšového Slovensko nezasahuje.

Objavuje sa tu však nová jednotka, ktorá sa vkliňuje južne od sliezskej a napája sa duklianska dukliansko-užské vrásy . Zasahuje z Poľského územia na východné Slovensko. Pokračuje do východného úseku račianska a bystrická jednotka. Pri bradlovom pásme na východnom Slovensku vystupuje už jednotka čerchovská, odlišná od bielokarpatskej.

NajjužnejSia podzóna - zemplínska - je bezprostredne spojená s bradlovým pásmom. Má miestne výviny: kremniansky, ujacký, kyjovský a inovecký.

Rozsah nasunutia magurskej jednotky sa smerom na východ zmenšoval, preto sa vynárajú kriedové a paleogénne vrstvy najjužnejšej podzóny vonkajšieho flyšu duklianskej jednotky. Vystupujú aj v tekI tonických oknách pri Smilne a Papíne.