Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - Vonkajšie Karpaty (3. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
2.12.2008

Zemplínske pásmo

Na východnom Slovensku sa paleogén bradlového pásma jasne odlišuje od magurskej zóny - tvorí tzv. zemplínske pásmo. Je zančne premenlivý, s mnohými miestnymi vývinmi (označenými ako vývin haligovský, krenmiansky, ujacký, kyjovský atď.). Transgresia sa začala v spodnom eocéne tzv. pročskými vrstvami (s Nummulitrs pfanulatus). Pri vyšších členoch sa stretávame s dvoma vývinmi.

V južnej časti prevládajú vývinové tvary pripomínajúce centrálno karpatský paleogén. Najvyššie ležia tzv. Šarišské vrstvy, ktoré javia určitú príbuznosť s krosnianskymi vrstvami flyšového pásma (vrchný eocén – oligocén). Severnejší vývoj (inovecký) je o niečo hlbokovodnejší (sliene) v jeho najvyššej i časti sú vyvinuté menilitovo-krosnianske vrstvy s lupkami. Inovecký vývin poukazuje teda na príslušnosť k flyšovému pásmu.

Po sedimentácii paleogénu postihli bradlové pásmo spolu s vonkajšími flyšovými Karpatmi sávske horotvorné procesy. S posunom smerom na sever sa celé pásmo opäť rozťahuje, pričom nepoddajné komplexy boli roztrhané do krýh, šošoviek, t. j. do bradiel, ktoré sa pohybovali nezávisle v plastických , horninách kriedy a paleogénu ako v obale. Celé pásmo nadobudlo bočným stlačením charakter antiklinória. Súvrstvia sú väčšinou strmo postavené alebo miestami prevrátené na juh pôsobením spätného mladého násunu.

Flyšové pásmo

Flyšové pásmo sa tiahne mohutným oblúkom od západu na východ. Výbežok Poľskej ľudovej republiky na juh do oblastí Tatier detí toto pásmo na našom území na západný a východný úsek. Na západnom úseku flyšové pásmo buduje Biele Karpaty, Javorníky, Beskydy a Oravskú Maguru, Ďalej na Morave Ždánický les, Chřiby, Hostýnske a Vsetínske hory a Vizovickú vrchovinu. Na východnom úseku buduje Čerchovské vrchy, Nízke Beskydy a Bukovské vrchy.

Vývoj flyšového pásma sa začal už v kriede. V predpolí vyvrásnených vnútorných Karpát sa začala utvárať geosynklinála vonkajších Karpát s typickými flyšovými formáciami. Boli v nej dva základné sedimentačné priestory, aspoň čiastočne oddelené pozdĺžnym prahom (kordilérou), ktorý bol neskoršie rozrušený. V týchto priestoroch vznikli tektonické jednotky prvého radu: vonkajšia (krosnianska, a vnútorná (magurská).

Západný úsek

Väčšia časť západného úseku flyšového pásma sa rozprestiera na Morave. Na Slovensko zasahuje len magurské pásmo. Pre prehľadnosť stručne spomenieme aj flyš na Morave. Podložie flyšového pásma je ešte málo známe, lebo podla geofyzikálnych výskumov mocnosť flyšových súvrství presahuje na , mnohých miestach 5000 m. Z priamych východov poznáme len juru z podložia západnej časti flyšovej, geosynklinály. Sú to útržky jurských a spodnokriedových uhličitanových súvrství, vynesené z podložia, v podobe tektonických šupín v blízkosti magurského nasunutia.

Druhohory obalu českého masívu, ponárajúceho sa pod Karpaty, vystupujú v Pavlovských vrchoch (doger-malm s transgresívnym turonom), geosynklinálny vývin druhohôr vystupuje v bradlách v okolí Cetechovíc a plytkovodný útesový titón pri Štramberku. V najvnútornejšom pásme sú podložím bradlové druhohory (penidy). Charakteristickým znakom ftyšového podložia je, že v ňom chýba trias. Z rozboru okruhliakového mataiálu vyplýva, že najrozsiahlejšie časti podložia flyšu na západnom úseku tvorí kryštalinikum českého masívu. V severovýchodnej časti zistili v okruhliakoch a vrtoch devón, kulm a uhfonosný knrbón.

Český masív zasahuje teda ďaleko pod Karpaty a stýka sa s karpatským kryštalinikom, pravdepodobne niekde v podloží bradlového pásma na mohutnom poruchovom pásme - tzv. peripettinskom lineamente

Podsliezsko-ždánická jednotka

Západná časť vonkajšieho flyšového pásma (krosnianskeho) sa delí na dve nižšie tektonické jednotky podsliezsko-ždánickú a sliezsku. Obe predstavujú výrazné príkrovy. Podslíezsko-ždánická jednotka je nasunutá na karpat a tortón čelnej predhlbne do vzdialenosti až l5 km. Sliezska jednotka je presunutá na podsliezsko-ždánickú na vzdialenosi asi 25 km.

Podsliezsko-ždánická jednotka sa začína jurou, vyvinutou v Pavlovských vrchoch v podobe tmavých ílovcov slieňov sivých vápencov s rohovcami. Kriedu v Pavlovských vrchoch predstavujú glaukonitické pieskovce a sliene s inoceramami, v ostravskej oblasti sliene senonskeho veku, označované ako vrstvy frýdecké. Podstatnú časť podsliezsko-ždánickej jednotky tvoria paleogénne súvrstvia.

Sú to predovšetkým třinecké vrstvy ktoré sa skladajú zo štyroch litologických vývinov - fácií (fácia čiernosivých úlovcov, fácia škvrnitých ílovcov, fácia pieskovcová a pestré vrstvy podslivske). Třinecké vrstvy patria do paleocénu až eocénu. Sú mocné asi 500 m. Do vrchného eocénu  patria menilitové vrstvy. Sú to bitumenózne ílovce so šupinami a zvyškami kostier sleďovitých rýb s vložkami tmavohnedých silicitov, pôvodne vytvorených schránkami rozsievok (Diotomacae). Ich mocnosť dosahuje 500 m. K oligacénu patria rozpadavé ždánické pieskovce, ktoré prechádzajú bočne i zvisle do hustopečských slieňov. Celková mocnosť súvrstvia dosahuje miestami až 1500 m.