Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Vulkanity Javoria
zdroj: Vlastimil Konečný et al., Geologická mapa Javoria, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 1998
pridané: 16.3.2005

Produkty neogénneho vulkanizmu Javoria budujú prevažne východnú časť stredoslovenských neovulkanitov. Dominantnou štruktúrou je andezitový stratovulkán Javorie, rozšírený na ploche cca 750 km2. Jeho vývoj sa uskutočnil počas bádenu až sarmatu.

Po rozšírení spodnobádenskej morskej transpresie do vnútornýchčastí krupinskej planiny došlo k aktivite submarinného extruzívneho vulkanizmu vinickej formácie a následne čelovskej formácie (pyroklastický andezitový vulkán), ktorých produkty zasahujú do južných častí mapovaného územia. V západnej časti územia pozdĺž s.-j. vulkanotektonickej zóny prebiehal extruzívny vulkanizmus granatických andezitov neresnickej formácie a pri jv. okraji územia sa vyvíjal lysecký pyroklastický vulkán menších rozmerov (lysecká formácia).

Vývoj vlastného stratovulkánu Javoria sa uskutočnil v priebehu niekoľkých etáp explozívnej a intruzívnej aktivity v období báden-sarmat. Stratovulkán sa vyznačuje diferencovanými vulkanickými produktmi (bazaltoidné, intermediárne až acidné andezity a ryodacity) s vývojom intruzívnych komplexov a vznikom vulkanotektonických depresií. V rámci priestorového rozsahu stratovulkánu je vymedzená centrálna, prechodná a periférna vulkanická zóna.

Centrálna vulkanická zóna zahŕňa prevažnú časť kotlovitej depresie vširšej oblasti Vígľašskej Huty-Kalinky, v ktorej vystupujúštokové intrúzie kremitodioritových porfýrov s aureolami hydrotermálnych premien, početné dajky a prieniky amfibolických andezitov až ryodacitov. Prechodnú vulkanickú zónu - stratovulkanický plášť - budujú lávové prúdy striedajúce sa s pyroklastikami a epiklastikami, ktoré zhruba koncentricky obklopujú centrálnu vulkanickú zónu. Periférna vulkanická zóna tvorená dominantne fáciami epiklastických hornín (brekcie, pieskovce, konglomeráty) je vyvinutá pri jz., j. a jv. okrajoch stratovulkanického plášťa a zasahuje podstatn časť Krupinskej planiny.

Vo vertikálnom smere v rámci stratovulkanickej stavby je rozlíšená spodná, stredná a vrchnáštruktúrna etáž. Spodná štruktúrna etáž reprezentovaná starohutským komplexom zahŕňa zvyšky andezitového stratovulkánu bádenského veku, s časti odkrytého denudačným zrezom pri východnom okraji. Centrálna a západná časť tohto stratovulkánu je poklesnutá v rámci vulkanotektonických depresií a v nadloží je prekrytá mladšími formáciami bádenského, a najmä sarmatského veku. Stredná štruktúrna etáž zahŕňa výplň vulkanotektonických depresií, ktorú v spodnejčasti tvoria produkty extruzívnej aktivity pyroxenicko-amfibolických andezitov formácie Syroň v podobe extruzívnych dómov, plytkých intrúzií a prienikov a masy vulkanoklastických hornín pochádzajúcich s deštrukcie extruzívnych dómov, pyroklastické brekcie, tufy a epiklastiká. Subsidencia vulkanotektonických depresií (vígľašská depresia a depresie Javoria a Kráľovej) bola kompenzovaná lávovými efúziami bazaltoidných až intermediárnych andezitov blýskavickej formácie. V dôsledku kontaktu s vodným prostredím v rámci depresií lávové prúdy podliehali dezintegrácii so vznikom hyaloklastitových brekcií. Poklesnuté komplexy v rámci vulkanotektonických depresií boli následne intrudované telesami dioritových až monzodioritových porfýrov intruzívnych komplexov Kalinka a Kráľová. Výstup a konsolidácia intrúzií boli sprevádzané intenzívnymi hydrotermálnymi premenami okolitých hornín a vznikom slabej polymetalickej mineralizácie. So záverečnými štádiami hydrotermálneho procesu v súvislosti so vznikom hydrotermálno-explozívnej aktivity je späté nízkotermálne Au zrudnenie, viazané na telesá hydrotermálno-explozívnych brekcií so silicitovou výplňou (teleso Podpolom pri osade Klokoč). Následným procesom bol výstup dajkových intrúzií a prienikov amfibolických andezitov až ryodacitov komplexu Lohyňa, viazaných prevažne na oblasť centrálnej vulkanickej zóny.

Vrchnúštruktúrnu etáž reprezentuje vrchná stratovulkanická stavba vybudovaná v priebehu explozívno-efuzívnej aktivity intermediárnych až acidnejších andezitov v období sarmatu - javorská formácia. Nižšie úrovne vrchnej stratovulkanickej stavby sú budované produktmi explozívnej aktivity (brekcie pyroklastických prúdov, pemzové tufy) a epiklastickými fáciami striedajúcimi sa s lávovými prúdmi. Vyššie úrovne vulkanickej stavby sú budované dominantne lávovými prúdmi. Pri úpätí stratovulkanickej stavby sa v rámci periférnej vulkanickej zóny uložili prevažne epiklastické fácie. Vrchná stratovulkanická stavba v podstatnej miere prekryla staršie formácie a komplexy.

V období pri rozhraní panónu až pontu došlo k aktivovaniu eruptívneho centra v južnej časti pliešovskej kotliny a k efúziám láv alkalických bazaltov, ktoré sformovali lávové plató s úklonom na sever. V dôsledku odhradenia priestoru južne od lávového plató vznikol izolovaný sedimentačný bazén s fluviálno-limnickou sedimentáciou. Poklesávanie bloku severne od Zvolenskej Slatiny - Vígľaša v období pontu až pliocénu podmienilo rozšírenie fluviálno-limnickej sedimentácie do oblasti slatinskej depresie s prienikom do priestoru vígľašskej depresie.

V období pliocénu až kvartéru sa vyvíjali terasové akumulácie, dejekčné a deluviálno-proluviálne sedimenty na svahoch dolín a plochých vrcholoch na pozadí celkového regionálneho výzdvihu územia.

Vlastimil Konečný et al., Geologická mapa Javoria, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 1998