Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Stratovulkán Poľana
zdroj:
Ladislav Dublan et al., Geological map of the Poľana Mts., Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 1997
pridané:
15.3.2005

Spodný sarmat (spodná časť) - stredný sarmat (spodná časť)
Po skončení bádenskej aktivity stratovulkánu Javorie a jeho značnej denudácii sa v spodnom sarmate iniciovalo ďalšie vulkanické centrum, spodno-strednosarmatský stratovulkán Poľana, ktorý má komplexnú polygenetickú stavbu a etapovitý vývoj. Tvoria ho relikty relikty troch stratovulkánov uložených nad sebou (litostratigraficky definovaných rôznymi formáciami ačlenmi) - stratovulkán Šútovka (spodná stavba), tufový ryodacitový vulkán a kaldera Bobrovo (stredná stavba), stratovulkán Veľká Detva a erozívna kaldera Kyslinky (vrchná stavba).

Spodný sarmat (spodná časť) - stratovulkán Šútovka (13,32-13,58 mil. rokov)
    Formácia Šútovka (člen Kurienec,člen Lvoze)
V priebehu asi 260 000 rokov sa sformoval stratovulkán Šútovka zložený z pyroklastík, epiklastík, zriedkavých intruzívno-extruzívnych brekcií a lávových prúdov amfibolicko-pyroxenických, menej pyroxenických andezitov. Vo finálnom štádiu vývoja časť vulkánu poklesla do kalderovej depresie - šútovska kaldera, v ktorej takmer všetky horniny boli v rôznom stupni hydrotermálne premenené. V postkalderovej etape bol vulôkán značne zdenudovaný najmä v extrakalderovej zóne.

Spodný sarmat (vrchná časť) - tufový vulkán a kaldera Bobrovo
    Formácia Strelníky (člen Bečov, člen Bobrovo), (13,03 mil. rokov)
Po skončení činnosti vulkánu Šútovka nová aktivita nastupuje po prestávke v trvaní 0,5 mil. rokov explóziami ryodacitových tufov. Akumuluje sa tufový kužeľ, ktorý sa zachoval len čiastočne, najmä v prechodnej a vzdialenej vulkanickej zóne. Predpokladaný objem eruptovaných tufov je 12-15 km3. Po tomto výdaji hmôt centrálna časť vulkánu poklesla a vytvorila sa kalderová depresia veľkosti 4x 5 km, hĺbky 700 m - kaldera Bobrovo, typ Krakatoa, ktorá nasledne bola vyplenená ryodacitmi a vulkanoklastikami intrakalderových erupcií - explozívne brekcie, freatické a freatomagmatické tufy, lávové prúdy, vulkanické dómy a intrúzie. V ďalšej etape bola kaldera pochovaná pod vrchnou stavbou - stratovulkán Veľká Detva.

Spodný- stredný sarmat (rozhranie) - stredný sarmat (spodná časť) - stratovulkán Veľká Detva, vrchná stavba (12,35-12,74 mil. rokov). Litostratigraficky je definovaný dvoma formáciami rozdelenými na štyri členy.

Spodný-stredný sarmat (rozhranie)
Formácia Abčina (člen Hučava, člen Sebedín), (12,65-12,74 mil. rokov)
Postkalderová etapa vývoja je spojená so vznikom mladšieho vulkánu, ktorý prekrýva spodnú a strednú stavbu. Spodná časť vrchnej stavby stratovulkánu

Veľká Detva - formácia Abčina bližšie k centru - člen Hučava - je zložená z aglomerátov, pyroklastických prúdov, laharov a ojedinelých lávových prúdov pyroxenických andezitov s amfibolom. Tufy a intrúzie sú veľmi zriedkavé. Člen Sebedín je zastúpený epiklastickými pieskovcami a konglomerátmi, ktoré sú výsledkom sedimentácie z úlomkotokov, zrnotokov, vysoko nasýtených prúdov, zriedených prúdov a normálnych riečnych prúdov, ktoré predstavujú distálne a mediálne fácie vulkánu.

Formácia Veľká Detva (člen Kopa, člen Šafranička), (12,35-12,63 mil. rokov) buduje vrchnú časť vrchnej stavby polygénneho stratovulkánu a znamená prechod do záverečnej efuzívno-intruzívnej aktivity, ktorá vystriedala búrlivú explozívnu činnosť, keď vulkán najprv cyklicky eruptoval ryodacitové tufy a potom pokračoval freatomagmatickými a magmatickými erupciami v kaldere.

Formácia je zastúpená dvoma členmi. Člen Kopa - efuzívny komplex pyroxenických , menej amfibolicko-pyroxenických andezitov - vytvoril veľký lávový plášť vulkánu. Člen Šafranička zastupuje intruzívny komplex andezitových a dioritových intravulkanických intrúzií v centrálnej vulkanickej zóne, ktorá je aj miestom hydrotermálnej aktivity v kaldere Kyslinky. Vulkán obrnený plášťom láv bol chránený pred eróziou, a preto aj v súčasnosti predstavuje najvyššiu a najzachovalejšiu sarmatskú vulkanickú štruktúru, ktorá je situovaná v geografickom strede Slovenska.

Vrchný sarmat reprezentuje uloženiny cyklickej sedimentácie v močiarnom prostredí za podmienok miernej až chladnej klímy sčasovým vývojom k ochladzovaniu. Súvrstvie budujú kaolinické tufy, ílovce, pieskovce, slienité polymiktné brekcie a polohy diatomitov alebo lignitu. Materiál je hlavne andezitovo-ryodacitového zloženia. Zachovali sa len relikty pôvodnej panvy v okolí Dúbravice a Oravice.

Ladislav Dublan et al., Geological map of the Poľana Mts., Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 1997