Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Vulkanity Kremnických vrchov
zdroj: Jaroslav Lexa et al., Geologická mapa Kremnických vrchov, Bratislava, 1998
pridané: 14.3.2005

Stavba vulkanitov Kremnických vrchov je nejednotná, značne závislá od lokalizácie vulkanických centier a tektonického rozčlenenia do do hrasťovo-prepadlinovej stavby. Zatiaľ čo v kremnickom grabene sú vo veľkej hrúbke zastúpené bádenské vulkanity predgrabenového štádia zlatostudnianska formácia) a v hrúbke až 1 000 m výplň grabenu (turčecká formácia a formácia Kremnického štítu), v jeho okolí tieto vulkanity absentujú, alebo majú podstatne redukovanú hrúbku a prevládajú vulkanity sarmatu (rematská, flochovská, sielnická a turovská formácia) s centrami aj na okrajových zlomoch grabenu.

Na báze vulkanitov vystupuje kordícke súvrstvie spodného bádenu. Súvrstvie reprezentujú variabilne nevulkanické a tufitické ílovce, siltovce a pieskovce, redeponované tufy, epiklastické vulkanické pieskovce a uhoľné ílovce s vložkami uhlia a polohami konglomerátov s nevulkanickým materiálom. V južnej a juhozápadnejčasti územia dominujú laminované ílovce, siltovce a jemné pieskovce uložené v morskom prostredí.

V nadloží kordického súvrstvia vystupujú extruzívne telesá amfibolicko-pyroxenických andezitov, miestami s akcesorickým granátom. Komplex andezitov s granátom nie je súvislý a východne od Handlovej značne narušený zosúvaním.

Zlatostudnianska formácia predstavuje relikty rozsiahleho stratovulkánu pyroxenických a amfibolicko-pyroxenických andezitov bádenského veku s centrom v oblasti Kremnice. V centrálnej zóne v rámci vyzdvihnutého bloku kremnickej hrasti zlatostudniansku formáciu reprezentuje intenzívne premenený komplex intruzív s reliktami spodnej časti vulkanickej stavby. Prevládajúcim typom hornín sú masívne propylitizované andezitové porfýry silov a lakolitov, medzi ktorými vo forme reliktov vystupujú intenzívnejšie premenené andezity lávových prúdov a vulkanoklastiká. V hlbšej úrovni centrálnej zóny boli vrtmi identifikované aj intrúzie dioritových porfýrov, dioritu a gabrodioritu. V rámci vyzdvihnutého bloku východne od kremnického grábenu má zlatostudnianska formácia typickú stratovulkanickú stavbu. Je budovaná striedajúcimi sa lávovými prúdmi, pyroklastickými prúdmi a epiklastickými vulkanickými brekciami pyroxenických a amfibolicko-pyroxenických andezitov. Východným a jv. Smerom sa hrúbka formácie zmenšuje, ubúda lávových prúdov a hrubých epiklastických vulkanických brekcií a pribúda drobných epiklastických brekcií, konglomerátov a pieskovcov. Na báze formácie tu vyčleňujeme komplex Suchého vrchu, budovaný najmä zbrekciovatenými lávovými prúdmi a hyaloklastitovými brekciami pyroxenických andezitov, ktoré indikujú počiatočné subakválne prostredie.

Turčecká formácia predstavuje litologicky pestrý súbor lávových prúdov, hyaloklastitových brekcií, autochtónnych a redeponovaných pyroklastík a epiklastík bazaltov, bazaltických andezitov a leukokrátnych andezitov, ktoré vytvárajú spodnú časť výplne kremnického grabenu a brabenu Žiarskej kotliny v hrúbke až 600 m.

Formácia Kremnického štítu predstavuje vrchnúčasť výplne kremnického grabenu v hrúbke až 500 m a priestorovo je naňu obmedzená. Formácia má charakter efuzívneho komplexu pyroxenických, amfibolicko-pyroxenických a biotiticko-amfibolicko-pyroxenických andezitov s jednotlivými prúdmi hrúbky 30-150 m.

Krahuľská formácia predstavuje produkty extruzívnej aktivity biotiticko-amfibolických andezitov, ktoré sledujú severo-južné ihráčske zlomové pásmo. Predpokladáme súvis so studenskou formáciou štiavnického stratovulkánu, respektíve s jej magmatickým zdrojom. Je reprezentovaná dvoma extruzívnymi telesami, niekoľkými dajkami a ojedinelými výskytmi epiklastík.

Ako flochovskú a rematskú formáciu vyčleňujeme relikty sarmatských stratovulkánov pyroxenických andezitov v s. a z. časti Kremnických vrchov. Centrálnu zónu budujú striedajúce sa tenké, silno zbrekciovatené lávové prúdy a pyroklastiká s periklinálnym uložením. V proximálnej zóne prevládajú lávové prúdy, pyroklastické prúdy (r.f.) a epiklastické vulkanické brekcie, ktoré v distálnej zóne prechádzajú do konglomerátov a pieskovcov.

Sielnicka formácia predstavuje súbor lávových prúdov, pyroklastických prúdov, svetlých epiklastík amfibolicko-pyroxenických andezitov s vysokým obsahom pemzy a vulkanosedimentárnych hornín v jv. Časti Kremnických vrchov. Vulkanické centrum predpokladáme v mieste extruzívneho telesa andezitu pri Turovej.

Turovská formácia prestavuje produkty vulkanizmu tmavých pyroxenických andezitov v nadloží sielnickej formácie v jv. Časti Kremnických vrchov. Centrálnu zónu formácie predstavujú neky a pyroklastické prúdy v okolí Turovej. V proximálnej zóne vystupujú redeponované pyroklastiká, epiklastické vulkanické brekcie a pieskovce, ktoré východným smerom prechádzajú do konglomerátov a jemnejších pieskovcov, naznačujúc prechod do vulkanosedimentárneho súvrstvia vo Zvolenskej kotline.

Jastrabská formácia predstavuje produkty ryolitového vulkanizmu vrchného sarmatu - súbor extrúzií, lávových prúdov, tufov a epiklastík, ktoré v rámci grabenu Žiarskej kotliny v južnej časti Kremnických vrchov vytvára súvislý komplex v hrúbke 100-300 m. K jastrabskej formácii priraďujeme aj dajky ryolitov až granitových porfýrov v priestore kremnického epitermálneho ložiska drahých kovov, ktoré geneticky súvisí s ryolitovými vulkanizmom.

Formácia Vlčieho vrchu predstavuje relikty malého stratovulkánu alkalicko-vápenatých bazaltov až bazaltických andezitov panónskeho veku s centrom na ihráčskom zlomovom systéme. V centre vulkánu vystupujú neky a dajky v prostredí pyroklastických brekcií. Relikty vulkanického kužeľa sú budované tufmi, pemzovými tufmi a aglomerátmi, v jeho vonkajšej časti prevládajú tenké zbrekciovatené lávové prúdy, aglutináty a aglomeráty. Okolo vulkanického kužeľa vystupuje komplex lávových prúdov, len ojedinele sú prítomné vložky epiklastík alebo tufov.

Komplex Šibeničného vrchu panónskeho veku je reprezentovaný celým radom samostatných telies alkalicko-vápenatých bazaltov a bazaltických andezitov vystupujúcich v prostredí hornín jastrabskej formácie v južnej časti Kremnických vrchov. Prítomné sú dajky, sily, lakolity, lávové prúdy a v oblasti Šibeničného vrchu aj relikty kužeľa freatomagmatických pyroklastík.

Do oblasti vulkanitov Kremnických vrchov zasahujú na jz. vulkanity Vtáčnika, na jv. vulkanity Javoria a z južnej časti produkty Štiavnického stratovulkánu. Vulkanosedimentárne horniny sa podieľajú na výplni Turčianskej, Zvolenskej a severnej časti Žiarskej kotliny.

Jaroslav Lexa et al., Geologická mapa Kremnických vrchov, Bratislava, 1998