Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Strečnianska tiesňava
zdroj:
Rastislav Sabucha
pridané:
13.10.2008

Strečnianska tiesňava, niekedy nazývaná aj Domašínsky meander je najväčšia ukážka meandrujúceho toku u nás. Rieka Váh, ktorá v týchto miestach už pojala k sebe vody Revúcej, Oravy a Turca sa tu s celou svojou silou zahryzla do chrbta Malej Fatry a rozrezala ju na dve časti.

Tiesňava je oddávna spojnicou medzi Turcom a Žilinskou kotlinou, po Váhu sa plťami splavovalo ešte relatívne donedávna drevo z Liptova a Oravy až k Dunaju. Celá horská sústava, ktorá sa tu dvíha do značnej výšky blížiacej sa k 1400 mnm je v strednej časti budovaná prevažne kryštalinikom, ktorého relatívne tvrdé a zvetrávaniu odolné horniny umožnili, že sa rieka zarezala v pomerne úzkom koryte a tak vznikla tiesňava.

Prechod dolinou, hoci nesmierne zaujímavou nedoporučujeme absolvovať peši, aj keď by sa prechádzka zmestila do  dvoch hodín času. Strečno je však tak prepchaté automobilovou dopravou, že prechod popri ceste by bol dosť nebezpečný. Možno sa dá využiť nejaká staršia cesta alebo chodník vedúci mimo hlavný ťah, nie je však turisticky značkovaný. Aj cestovanie na bicykli by vyžadovalo veľkú dávku odvahy a bolo by zároveň poriadnym adrenalínovým zážitkom.

Cesta autom sa javí ako najvhodnejšia, a keďže v tiesňave sú pravidelné zápchy a doprava sa často vlečie 40-tkou, máme relatívne dosť času na prehliadku. V smere o Žiliny začína tiesňava tesne za hradným vrchom, na ktorom sa vypína prekrásna zrúcanina hradu Strečno. Tento je už pekne zrekonštruovaný a zastávku jednoznačne doporučujeme.

Strečniansky hrad

Strečniansky hrad je postavený na strmom vápencovom „brale“, ktoré je zo strany od Váhu obrúsené na takmer kolmú stenu. Vápenec je svetlý, často takmer biely a takmer bez kalcitových žiliek. Z brala padali skaly až na hlavnú cestu, preto tu postavili zábrany, ktoré skaly zachytávajú.


Strečno. Foto:
http://malafatra04.sweb.cz

Strečnianske bralo je v tiesňave zároveň aj poslednou ukážkou malofatranských  druhohorných obalov – proti prúdu Váhu nájdeme už len kryštalinikum. Cesta prechádza tiesňavu po ľavom brehu rieky. Železnica prekonáva meander priamo, dva dlhé tunely pretínajú horský chrbát, ktorý zanechala rieka ako prekážku pre cestovateľov.

Starhrad

Ruiny malebného hradu sa dvíhajú 100 metrov nad hladinou rieky asi 3 km na východ od Strečna na pravom brehu. Stojí na strmom žulovom brale, skalnaté steny sú takmer kolmé, porastené sú tzv. Pionierskymi drevinami – brezy lieska, ale aj teplomilnými dubmi. Dubiny obsadili exponované stanovištia otočené na juh a teda chránené pred vetrom a vystavené sinému slnečnému svitu. Z ekologického hľadiska je táto časť Fatry zaujímavá predovšetkým vďaka výskytu mnohých „vegetačných pásiem“ od dubín, cez bučiny, zmiešané lesy buka, smreka a jedle, cez horské smrečiny až po kosodrevinu, ktorá pokrýva vrchol Suchého.

Domašínsky meander

Rieka sa prediera horstvom v prekrásnom ohybe, ktorý je postrehnuteľný aj z cesty autom, nádherne ho vidieť z okolitých výšin.

Margita a Besná

Povesťami opradené skaliská sú dnes minulosťou. Padli za obeť stavebným prácam pri budovaní cesty a s nimi súvisiacimi zásahmi do toku rieky. Takže ako pamiatka po nich ostala len povesť. Tieto skaly boli obávaným miestom pltníkov, pretože rýchly prúd rieky niesol ich krehké plavidlá v ich tesnej blízkosti. Pltníkov nájdeme v tiesňave dodnes, čo je veľmi dobre. Nesplavujú síce drevo ale zvedavých turistov, je to veľmi milá a vyhľadávaná miestna atrakcia. Plte štartujú asi dva kilometre za Vrútkami a svoju plavbu končia pri Strečne.

Dubná skala

Po prejdení tiesňavy sa otvára pred nami široká kotlina – Turiec. Napravo od nás je veľký kameňolom – Dubná skala. Ťaží sa tu granodiorit na stavebné účely. Po mineralogickej stránke sú tunajšie žuly a granodiority veľmi chudobné. Okrem základných minerálov sa tu nachádzajú tenké žilky kremeňa s epidotom, údajne aj baryt. Pegmatity sú rovnako chudobné. V rôznych zdrojoch sa spomínajú aj drobné výskyty zrudnenia (chalkopyrit, sfalerit).

Turiec

Kotlina je zo severu a západu ohraničená Malou Fatrou. Na východe ju ohraničuje Veľká Fatra a na juhu pohorie Žiar a Kremnické vrchy. Preteká ňou riečka Turiec, ktorá má na svojom „dolnom toku“ chránené územie (výskyt hlavátok).

Slovenské národné povstanie

Za Povstania sa v Strečnianskej tiesňave viedli ťažké boje v ktorých sa na strane povstalcov ocitli aj francúzski partizáni. Tlak nemeckého vojska, prebíjajúceho sa na tzv. oslobodené územie bol na malofatranskom bojisku veľmi silný, boli nasadené aj tanky a lietadlá (údajne Stuky). Hoci sa obrancovia snažili strategickú úžinu udržať, čiastočne aj vďaka slabej komunikácii medzi velením povstaleckej armády a partizánov sa nepodarilo vstup do Turca ubrániť. Ťažké boje pripomína pamätník nad Strečnom aj pri Vrútkach (kanón otočený smerom k tiesňave).

Tunely

Strečnianskou tiesňavou zatiaľ prechádzajú dva železničné tunely, ktoré podstatne skracujú prechod cez Malú Fatru. Možno sa raz dožijeme (alebo možno aspoň naše deti) aj cestného, či nebodaj diaľničného tunelu, ktorý by prechod autom urobil menej stresujúcim a hlavne rýchlejším. Uvidíme.

rs