Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - Krupinská planina
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
4.10.2008

Krupinská planina, predstavuje podhorie Štiavnických vrchov a najmä Javoria, voči ktorým je ohraničená zhruba na čiare Žemberovce - Hontianske Nemce - Krupina - Pliešovce - Dolný Tisovník - Tuhár. Na východe, v úseku Tuhár - Stará Halič, susedí so Slovenským rudohorím, medzi Starou Haličou a Trenčom s Lučenskou kotlinou. Na juhu medzi Šahami, Modrým Kameňom, Hornými Strhármi a Bušincami prechádza do IpePskej kotliny. Na západe medzi Šahami a Krškanmí susedí s Podunajskou nížinou.


Krupinské kopanice. Foto: rs

Podložie Krupinskej planiny je podľa geofyzikálnych výskumov veľmi členité. V oblasti Trenča a Bzovíka sú v podloží vyvinuté kotliny, medzi Šahami a Levicami je v podloží chrbát, ktorý miestami vystupuje i na povrch. Východná časť podložia má zasa charakter plošiny. Podložie vystupuje na povrch v niekoľkých ostrovoch. Pri Brusníku sú to spodnotriasové kremence, pri Šahách svory, pri Túrovciach zlepence a arkózy permu, ako aj spodnotriasové kremence, pri Slatine arkózy permu, medzi Santovkou a Kalinčiakovom triasové vápence. Vrtmi sa na viacerých miestach zistili kryštalické bridlice alebo granitoidy kohútskeho a kráľovohoľského pásma a pri Bzovíku pestré súvrstvie asi paleogénneho veku.

Krupinská planina má ráz mierne sklonenej plošiny od severu na juh a západ. je rozrezaná hustou sieťou úzkych dolín, medzi ktorými sú ploché chrbty. Mierny reliéf je na niektorých miestach narušený vyčnievajúcimi zvyškami lávových prúdov. Tento charakter planiny je podmienený jej stavbou. Celú planinu budujú andezitové tufy a tuftty, ktoré sa vzájomne striedajú. Sú rôzneho druhu, popolovité až balvanovitč, Spodné časti sopečného súvrstvia obsahujú i drobné okruhliaky kremencov, lyditov,

rúl, menej vápencov, čo svedčí o tom, že sopečný materiál padal do vodného prostredia a voda ho aj prenášala. Vrchné časti sopečného komplexu už tieto znaky nemajú. Smerom do podložia pribúdajú tufity, až celkom prevládnu. Sú vyvinuté v rôznej zrnitosti, ale celkove majú prevahu jemnozrnné s dobre triedeným materiálom.

V okolí Horných Strhár a Trenča sa v nich nachádzajú skameneliny mäkkýšov, ako Amussium cristatum, Chlamys multistriata, Pecten tournali, Turritella archimedis, Cardium, Tellina, Venus, a ježoviek. Súvrstvie tufitov vystupuje najmä na južnom okraji vrchoviny, ako aj v hlbšie zarezaných dolinách. Ojedinele sú v tufoch zvyšky prúdov pyroxenických andezitov.

V najzápadnejšej časti Krupinskej planiny, pri Žemberovciach a Krškanoch, sa vyskytujú väčšie telesá sklovitých andezitov, ktoré sa vyliali v záverečnej fáze subsekventného vulkanizmu. Majú sklovitý výzor, fluidálnu textúru, zvýraznenú striedaním svetlých a tmavších pásikov. Často sú pórovité. Porfyrické výrastlice tvorí augit, hyperstén, andezín. Základná hmota sa skladá zo živcov, pyroxénov a skla.

Malé zastúpenie andezitov na planine je vysvetliteľné tým, že sopky boli ďalej na severe, v Štiavnických vrchoch a v Javorí, a lávové prúdy sem už málo zasahovali, zato sopečný popol bol zanášaný na väčšie vzdialenosti.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972