Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Kamenné gule na Kysuciach v lokalite Milošová - Megoňky
zdroj: www.mestocadca.sk
pridané: 23.9.2008

Prvé zmienky o kamenných guliach sú z roku 1995. Starý kameňolom leží priamo na štátnej hranici Českej a Slovenskej republiky, v Turzovskej vrchovine (Západné Beskydy). Lokalita Megoňky tvorí spolu s blízkou obcou Klokočov súvislý pás s výskytom kamenných gúľ. Jedná sa o zatiaľ najväčšie nálezisko kamenných gúľ v Európe. Pravidelné guľovité objekty je možno vidieť priamo v skalných stenách kameňolomu a v jeho okolí. Pôvodne sa tu nachádzalo asi 30 gúľ s priemerom od 25 do 300 cm, ale bohužiaľ mnoho z nich už ľudia odviezli a teraz sú ozdobou mnohých záhradiek.

Najväčšia a dominantná kamenná guľa s priemerom 3 m sa doteraz nachádza v kameňolome. Teleso gule je tvorené hrubozrnným zlepencom s kamienkami do 2-4 cm, povrch gule je tvorený jemnozrnnou úpravou. Guľa je rozdelená ideálnym rezom a dva diely. Podľa geológov mohli gule vzniknúť „pnutím a otáčaním v hornine“, podľa iných odborníkov sa jedná o guľovitý rozpad hornín.

Kamenná guľa. Foto: rs

Západne od dominantnej gule bola iba nedávno obnažená guľa s hladkým povrchom, jej viditeľná časť je vysoká 25 cm. Priemer sa odhaduje na približne 85 cm. V skalných stenách sú ďalšie objekty, vysoko na severnej stene je možné vidieť „lôžko“ vypadnutej gule s odhadovaným priemerom 5 m. V celej oblasti regiónu Kysúc sa nachádzajú zlepence s rôznorodým materiálom, je tu mnoho exotických minerálov, ktoré sa v blízkom ani ďalekom okolí nenachádzajú. Tým je celá lokalita geologicky veľmi zaujímavá.

Kamenné gule sú viditeľne uložené 1,5-2 m pod dnešným povrchom, ktorý dokonale kopírujú. Pôvodne ležali na vodorovnej ploche, postupne však boli zanesené bahnom a pieskom. Pri horotvorných procesoch boli vyzdvihnuté spolu s okolitou horninou do dnešnej polohy. Pri následných zosuvoch pôdy a postupnou eróziou horniny sú obnažované.

Materiál, z ktorého sú gule zložené, má podľa tabuliek objemovú hmotnosť približne 2 tony. Po prepočte vychádza hmotnosť najväčšej z nich na 25 až 30 ton!

Vrchné pologule, vystavené účinkom vody a mrazu, sú poškodené, spodné chránené časti sú v dobrom stave s jemnozrnnou úpravou. Celá oblasť Turzovskej vrchoviny patrí k najdrsnejším, čo sa týka klimatických podmienok. To zrejme urýchľuje postupný rozpad týchto zaujímavých objektov.

Prírodná pamiatka MEGOŇky

Dátum vyhlásenia: 18. 6. 2003

Katastrálne územie: Čadca

Orografický celok: Turzovská vrchovina

Nadmorská výška: 575 m n. m.

Rozloha: 1,67 ha

Územie z hľadiska geologického je jedným z najvýznamnejších na Slovensku, možno aj na svete. Význam územia umocňuje nielen množstvo prirodzene i ťažbou odkrytých kamenných gúľ na pomerne malom priestore, ale najmä rozmery týchto kamenných gúľ. Nachádza sa tu doposiaľ najväčšia odkrytá kamenná guľa s priemerom asi 260 cm. Územie má význam vedeckovýskumný, náučný, kultúrno-výchovný, ale hlavne ako turistický objekt z dôvodu svojej ojedinelosti.

Kamenné gule Čadca Megoňky – svetová geologická rarita, lokalita s výskytom kamenných gúľ veľkých rozmerov (od 0,3 m do 2,6 m v priemere) v bývalom lome a po okrajoch lomu. Prírodnou pamiatkou sú od r. 2002. V súčasnosti sú chránené 5. najvyšším stupňom ochrany.

Výskyt pieskovcových skalných gúľ v tejto lokalite bol objavený v roku 1988 pri ťažbe kameňa v lome Padyšák. V pieskovcových vrstvách sa nachádzajú kamenné gule o priemere až do 3 m. Viaceré z nich, ktoré boli priamo v kameňolome, boli následne odvezené na rôzne miesta (Lesostav Oščadnica – nižný koniec, Považské múzeum – prírodovedná expozícia Krasňany) a jedna je osadená i v partnerskom meste Čadca – v poľskej Toruni. V súčasnosti sú priamo v lome iba pozostatky týchto gúľ, viaceré sa však nachádzajú na vonkajšej strane lomu.

Prístup: Autobusom na konačnú stanicu MHD č. 4 Čadca – Milošová, odtiaľ asi 300 m ku kameňolomu.

mestocadca.sk