Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - Kremnické vrchy
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 13.7.2008

Kremnické vrchy sú najsevernejším stredoslovenským sopečným pohorím. Na severe hraničia s Veľkou Fatrou na čiare Tajov - Horná Štubňa, na východe so Zvolenskou kotlinou, na juhu so Štiavnickými vrchmi v doline Hrona medzi Budčou a Žiarom nad Hronom, na juhozápade so Žiarskou kotlinou, na  západe s Vtáčnikom a Handlovskou kotlinou a na severozápade so Žiarom a Turčianskou kotlinou.

O podloží sopečného komplexu možno usudzovať len na základe útvarov, ktoré sa ponárajú pod vulkanity na ich obvode. Na severnom a severovýchodnom okraji sú to najmä dolomity chočského príkrovu a miestami útvary krížňanského príkrovu. Na úseku Kordíky-Králiky vystupuje spod sopečných hornín bazálne súvrstvie eocénu, zlepence, pieskovce a numulitové vápence. Podľa geofyzikálnych výskumov v podloží tiahne sa asi stredom pohoria morfologická elevácia (vyvýšenina), ktorá je pokračovaním pohoria Žiaru. Severne od nej je menšia depresia (zníženina), do ktorej asi pokračuje eocén od Kordík a Králik. Na juh od elevácie podložie strmo klesá do Žiarskej kotliny.

Pohľad na Kremnicu

Na stavbe pohoria sa zúčastňujú najmä andezity druhej, čiastočne i tretej fázy a ich tufy, ako aj ryolity a ich tufy tretej fázy. Finálne vulkanity vystupujú sporadicky. V rozložení sopečných hornín vidíme určitú zákonitosť. Andezity a ich tufy budujú prevažnú časť pohoria v súvislom celku, ryolity a ich tufy sa sústreďujú do juhozápadnej časti pohoria priliehajúcej k Žiarskej kotline, do okolia Bartošovej Lehôtky. Okrem toho sa ryolity vyskytujú sporadicky aj v okolí Kremnice a Turčeka.

Andezity druhej fázy sú pyroxenické a vystupujú spolu s tufmi, v ktorých tvoria množstvo menších telies, predstavujúcich zvyšky prúdov. Budujú väčšinou vrcholové časti horských hrebeňov. Skladajú sa z porfyrických výrastlíc hypersténu, diopsidu, augitu, amfibolu, biotitu a stredne zásaditých živcov, ktoré sú uložené v základnej hmote. V okolí Kremnice sú pyroxenické andezity silne premenené hydrotermálnymí roztokmi. Takýto proces nazývame propylitizáciou.

Propylitizované andezity majú obyčajne svetlozelenú farbu, spôsobenú kaolinizačnými premenami. V týchto horninách sa nachádzajú zlatonosné kremnické rudné žily. Ďalším typom andezitov druhej fázy sú andezity pyroxenicko-amfibolické s biotitom, vyskytujúce sa v okolí Kremnice, Koperníce a Kunešova.

Andezitové výlevy sprevádzalo vyvrhovanie veľkého množstva popola a balvanov, čiže pyroklastík. Vznikli z nich tufy a aglomeráty, ktoré prevažujú nad lávami a boli uložené na suchej zemi. Veľké rozšírenie balvanovitých tufov svedčí o veľkej explozivite erupcií za tejto fázy. Na okrajoch pohoria prechádzajú tieto pyroklastiká do pyroklastík, čo sa usadili už sčasti vo vodnom prostredí, a napokon do sedimentov, ktoré vznikli celkom vo vodnom prostredí, kde sa strieda ílovitý materiál so sopečným popolom (tufity).

K tretej andezitovej fáze patria andezity amfibolicko-biotitické. Vyskytujú sa medzi Krahuliami a Horným Turčekom, ako aj severne od Hronskej Breznice, a tvoria väčšie telesá. Majú hruboporfyrickú (hrubovýrastlicovú) štruktúru s výrastlicami labradoru a sklovitú základnú hmotu. Pyroklastiká tejto fázy sú málo zastúpené. Majú brekciovitý vývoj a sú zložené z chaotických zhlukov balvanovitých tufov.

Ryolity majú viacero obmien, vyskytujú sa ako celistvé, pórovité a struskovité. Skladajú sa z výrastlíc kremeňa, sanidínu, oligoklasu a biotitu, uložených v sklovitej základnej hmote. Ryolitová láva bola dosť hustá, a preto netiekla z kráterov na veľké vzdialenosti, ale sa nakopila v ich blízkosti. Výlevy ryolitov sa striedali s vyvrhovaním popola, ktorý sa usadzoval buď na suchej zemi, alebo v jazere Žiarskej kotliny. S treťou ryolitovou fázou je spojený zvýšený výskyt kyseliny kremičitej, ktorá spôsobila rozsiahle prekrcmenenie horninových komplexov, najmä v kremnickom rudnom obvode.

Najmladšími horninami v Kremnických vrchoch sú bazaltoidné andezity, ktoré predstavujú začiatok finálneho vulkanizmu. Sú zachované ako krátke hrubé prúdy, prípadne ako žily. Obsahujú olivín, augit, labrador a hyperstén. Vystupujú na tektonických líniách smeru SSV-JJZ.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972