Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - kotliny - Viedenská panva
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 2.4.2008

Víedenská panva sa rozprestiera medzi horskou sústavou Álp a Západných Karpát. Československá časť Viedenskej panvy je na severozápade ohraničená Ždánickým lesom a Chŕibami, na východe Bielymi a Malými Karpatmi. Geograficky tvorí Dolnomoravský úval a na Slovensku Záhorskú nížinu.

V podloží Viedenskej panvy sú jednotky vonkajších Karpát, flyšové a bradlové pásmo i jednotky vnútorných Karpát, krížňanský a chočský príkrov, ako aj tatridné jednotky. Do podložia neogénnej výplne panvy sa ponára v úzkom pruhu z brezovskej depresie aj vrchná krieda a vnútrokarpatský flyš, Neogénna výplň panvy nie je rovnomerne vyvinutá v celom jej rozsahu, najmä pokiaľ ide o predtortónske stupne. V strednej časti panvy však dosahuje mocnosť vyše 5000 m.

Výplň Viedenskej panvy sa začína sedimentmi burdigalu, ktorý vystupuje na povrch pri jej severovýchodných okrajoch. Spodný burdigal je vyvinutý jednak v podobe zlepencov a pieskovcov, jednak v podobe ílov. Zlepence majú rozličný charakter podľa toho, na aký podklad transgredujú (sú nanesené morom). V okolí Chropova majú materiál paleogénnych pieskovcov, v okolí Brezovej pod Brad lom prevládajú okruhliaky triasových a jurských vápencov. Zlepence prechádzajú do pieskovcov. Na viacerých miestach (Chropov, Vadovce, Krajné) sa vyskytuje v sedimentoch spodného burdigalu bohatá fauna mäkkýšov (Chlamys gigas, Pecten pseudobeudanti, Pitaria lilacionoides atď.). Pri okrajoch panvy v nadloží zlepencov a pieskovcov leží súvrstvie sivých ílov, ktoré dalej od okrajov zastupujú celý spodný burdigal.

Po prerušení spodnoburdigalskej sedimentácie došlo vo vrchnom burdigale k novej transgresii a k nesúhlasnému uloženiu vrchnoburdigalských sedimentov. Pri okrajoch sa znovu usadzovali zlepencovo-pieskové vrstvy, ktoré smerom do panvy i nadložia prechádzajú do ílovítého vývoja (šlíru). Sú to spevnené sivé, slabopiesčité vápnité íly, v ktorých sa vyskytuje lastúrnik Pecten hornensis. Šlírový vývoj pokračuje až do spodného helvétu a považuje sa za významný materský horizont z hľadiska výskytu nafty. Jeho mocnosť dosahuje až 1200 m.

Vrchný helvét (karpat) je transgresívny a má pestrý vývin. Na severovýchodnom okraji panvy medzi Sobotíšťom a Jablonicou vzníklo hrubé súvrstvíe jabloníckých zlepencov. Sú veľmi pestré, obsahujú okruhliaky kryštalických hornín, rôznych vápencov, kremencov i pieskovcov. V nadloží prechádzajú do bridličnatého vývoja. Tiahnu sa i naprieč Malých Karpát, čo dokazuje, že dnešná veTká antiklinála Malých Karpát ešte neexistovala. V južnej časti panvy (v okolí Malaciek), ktorá bola vysladzovaná riekami, sa uložili lábske ostrakódové vrstvy. Striedajú sa v nich sTudnaté piesky a vápnité íly s množstvom zuhoľnatených zvyškov rastlín. V morskom vývoji vznikli slabopiesčité vápnité íly a sliene, ktoré sa miestami striedajú s pieskami a pieskovcami. Ojedinele obsahujú polohy ryolitových tufitov. Tento vývoj je rozšírený v okolí Sobotišťa, Senice, Šaštína, Veľkých Levár a inde. Pri Dubovciach sa v tomto súvrství vyskytuje bohatá fauna mäkkýšov (Leda härnesi, Ammusium dertudatum, Aturia aturi) a ježoviek (Briossopsis ottnangensis). Na konci helvétu more vo Viedenskej panve v značnom rozsahu ustúpilo.

Tortónske more zalialo celú Viedenskú panvu. Naspodku sa začína tortón štrkmi a pieskami, ktoré v nadloží prechádzajú do zelenkavosivých ílov. Spodný tortón je veľmi bohatý na mikrofaunu, podl'a ktorej ho možno rozdeliť na niekoľko pásiem. Charakteristické sú preň piesky a íly s lagenidovými foraminiferami, ktoré tvoria ďalšie dôležité materské súvrstvie z hTadiska vzniku naftových ložísk. Vo vrchnom tortóne more postúpilo ešte ďalej, takže jeho usadeniny ležia v okrajových častiach panvy na spodnom tortóne. Transgresiu, t. j. preliatie mora, vrchného tortónu možno dobre sledovať na Sandbergu na svahu Devínskej Kobyly. Podložné druhohorné vápence sú tu rozvŕtané hubami a vrtavými lastúrnikmi-lithodomami.

Na nich sa usadili riasové litotamniové vápence a piesky, v ktorých je bohatá fauna lastúrnikov (Pecten besseri, Panopea meynardi), ustríc, bruchonožcov, machoviek a ježoviek; vyskytujú sa tu aj zuby žralokov, kosti tuleňov, veľrýb atď. Na tejto lokalite sa zistilo vyše 250 druhov fosílnvch živočíchov. Litotamniové vápence, nazývané litavské (podľa lokality v Rakúsku), boli dobrým stavebným materiálom pre mnohé budovy starej Bratislavy. Spodné vrstvy vrchného tortónu vystupujú aj v okolí Rohožníka, Malaciek a Lábu. Pri Stupave sa vyskytuje i fauna mäkkýšov (Chlamys malvinae flava, Timoclea marginata, Turitella bicarinata).

Vyššie vrstvy vrchného tortónu sú zložené najmä z piesčitých vápnitých ílov, miestami s polohami pieskov. Obsahujú bohatú mikrofaunu dierkovcov, najmä rody Bolivina a Bulimina. Tieto íly sú dobrou surovinou pre tehelňu v Devínskej Novej Vsi a pre cementáreň v Stupave. V najvyššej časti tortónu more ustupuje a dochádza k vysladeniu. Preto sa na niektorých miestach vyskytujú drobné sloje hnedého uhlia.

Začiatok sarmatu znamená novú transgresiu mora. Sarmat má okrajový a panvový vývoj. V okrajovom pásme v pruhu od Skalice cez Holíč, Unín k Smrdákom sa usadzovali najmä piesky a pieskovce. V panvovom vývine prevládajú jemno piesčité vápnité íly, v spodných polohách pestré, vyššie sivé a zelenkavé. Z fauny mäkkýšov sa najčastejšie vyskytujú: Mactra, Tapes, Cerithium, Mohrensternia. Z mikrofauny sú to dierkovce rodu Nonion a Elphidium, ktoré umožňujú delif sarmat na tri zóny. Na Devínskej Kobyle transgredujú na žulu nubekuláriové a eolitické vápence.

Po prerušení sedimentácie dochádza v spodnom pliocéne (panón) k zmene sedimentačných podmienok. Panva sa stáva sladkovodnou a v dôsledku toho sa zmenilo i živočíšstvo. V nových podmienkach žili najmä kongérie (lastúrniky s hrubými miskami srdcovitého tvaru) a melanopsidy. Z mikrofauny sú stratigraficky dôležité ostrakódy. V panóne sa usadzovali pestré piesčité a vápnité íly, niekde s polohami pieskov a lignitových slojov (Dubňany, Ratíškovice). Vo vrchnom pliocéne (pont) sa usadilo súvrstvie pestrých ílov a nakoniec hrubozrnné štrky s vložkami pieskov a ílov.

Stavbu Viedenskej panvy charakterizujú poklesové zlomy, ktoré majú dva základné smery, a to pozdĺžny SV-JZ a priečny SZ-JV. Spodnomiocénne súvrstvia s flyšovým podložím sú ešte zvrásnené, avšak od tortónu sa tu uplatnili len zlomy. Severozápadná čas~ panvy má prevažne nesúmernú stavbu s jednostranným sklonom, juhovýchodná sa vyznačuje sústavou priekopových prepadlín a hrastíso striedavo uklonenými zlomami. Táto stavba je podmienená podložnými jednotkami (napríklad štefanovsko-šaštínsky elevačný pás je podmienený antiklinóriom bradlového pásma v jeho podloží.

Pozdĺžna zlomová sústava je omnoho výraznejšia a fungovala väčšinou i počas sedimentácie, zatiaľ čo priečne zlomy, obnovované na sudetských zlomoch, sa menej uplatňujú, Tieto fungovali najmä v tortóne. Subsidenčné poklesávanie, t. j. poklesávanie podporované zaťažovaním ukladaných vrstiev takto rozčlenených krýh, bolo nerovnomerné, a na tej istej poruche mohlo dôjsť v rôznych dobách i k opačným pohybom. Z ložiskového hľadiska (nafta, plyn sú významné elevačné (vyklenuté) štruktúry, ako hodonínsko-gbelská hrasť alebo lakšársko-lábska elevácia. Pre výskyt nafty a plynu je najdôležitejší vrchný tortón (naftové ložisko Miihlberg v Rakúsku, plynové ložiská Láb, Vysoká. Veliký význam má aj sarmat (naftové ložiská Zistersdorf v Rakúsku, Gbely, Hodonín; plynové ložiská Láb, Malacky). Hlavné ložiská sú viazané na monoklinály (poloklenby) utesnené zlomami. Nafta sa najčastejšie akumuluje v pieskovej vrstve utesnenej zlomamí alebo v iných šošovkách hornín.

Hlavné produkčné súvrstvia sú vrchný tortón a sarmat, v ktorých prevládajú ťažké nafrénové ropy, považované v týchto súvrstviach za pôvodné. Ropy odlišného zloženia sa považujú v týchto súvrstviach za "nasťahované" (imigrované) z väčších hĺbok, napríklad zo spodného tortónu, v ktorom sa vyskytujú ľahké parafínové ropy. Naftonosnosť menšieho významu bola zistená aj vo vrchnom burdigale a vo flyšovom podloží (Vacenovíce). V zemnom plyne prevláda metán, ktorého značné tlaky svedčia o veľkých zásobách.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972