Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - kotliny - Zvolenská a Breznianska kotlina
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
27.3.2008

Zvolenská kotlina je pretiahnutá v smere S-J. Zo západu je ohraničená Kremnickými vrchmi, zo severu výbežkami Nízkych Tatier, od východu výbežkami Slovenského rudohoria, z juhu Javorím. Podložie kotliny tvoria väčšinou druhohory krížňanského a chočského príkrovu, na ktorých sa miestami zachovali zvyšky andezitových brekcií. Výplň kotliny tvorí súvrstvie bazálnych zlepencov a tufitických ílov s uhoľnými slojmi (Badín, Turová) sarmatského veku. V ich nadloží sú andezitové tufy, brekcie a zlepence s vložkami ílov a kremitých hliniek. Kremité hlinky sú zložené z kremitých schránok jednobunečných rias - rozsievok (Diatomaceae), ktoré v sarmatsko-panónskych jazerách tvorili podstatnú časť planktónu a ktorým sopečná činnosť poskytovala bohatý materiál na stavbu schránok. Niekde sa z rozsievok vytvorili diatomitové ložiská (Dúbravica vo Zvolenskej vrchovine, Močiar v Štiavnických vrchoch), v ktorých sa vyskytuje vefa rastlinných zvyškov.

Najvyšším členom výplne sú zlepencové polohy s prevládajúcimi okruhliakmi druhohôr, kryštalinika a paleogénu, ako aj štrková formácia vrchnopliocénneho veku s miestnym okruhliakovým materiálom. Štrková formácia leží aj mimo kotliny, miestami dosť vysoko nad jej úrovňou. Ide así o nánosy starého Hrona.

Slatinská kotlina má smer V-Z a pri Zvolene sa spája so Zvolenskou kotlinou. Z juhu je ohraničená Javorím, zo severovýchodu masívom Poľany, zo severu Zvolenskou vrchovinou.

Jej podložie vystupuje na povrch pri Lieskovci a bolo overené aj niekoTkými vrtmi. Sú to granitoidy a ich permský obal, arkózy, zlepence a kremité porfýry Ľubietovského pásma veporíd. V severnej časti sú to aj horniny chočského príkrovu. Výplň kotliny tvoria naspodku pestré tufity, íly a piesky s vložkami zlepencov, ako aj prúdy tmavých pyroxénických andezitov. Na nich leží štrková formácia ako v susednej Zvolenskej kotline.

Breznianska kotlina je vyvinutá v Slovenskom rudohorí medzi Breznom a Pohronskou Polhorou. Je ohraničená kryštalinikom krakľovskej a kráľovohoľskej zóny, ktoré tvorí i jej podložie. Na juhozápade ju sčasti obmedzujú neogénne sopečné horniny. Na stavbe kotliny sa zúčastňuje aj eocén, ktorý tvorí bezprostredné podložie neogénnej výplne. Vystupuje na povrch v juhovýchodnej časti a pri Brezne. Na báze eocénu sú vyvinuté zlepencové brekcie malých mocností, ktoré vystupujú južne od Michalovej, a hrubozrnné doskovité pieskovce s numulitmi, s vložkami ílovcov, vystupujúce južne od Brezna v potoku Uhlisko. Obsahujú zvyšky rastlín a rybie šupiny. Hlavnú čas~ eocénu tvorí ílovcové súvrstvie. Majú v ňom prevahu sivé a hnedasté jemnopiesčité vápnité ílovce. Obsahujú polohy sivých pieskovcov a lokálne polohy bituminóznych uholných bridlíc. Vo vyšších polohách súvrstvia sú pri Michalovej, Pohronskej Polhore a inde vyvinuté šošovkovité sloje uhličitanových mangánových rúd.

Na eocéne leží nesúhlasne výplň kotliny. Jej spodná časí predstavuje piesčito-ílovitú formáciu, ktorá sa na juhu ponára pod andezitové pyroklastiká (t. j. pôvodne sypký materiál vyvrhnutý pri výbuchu sopiek). Sú to väčšinou krížovozvrstvené kremité ílovité piesky s veľkým obsahom muskovitu a živcov a so zuhoľnatených zvyškami rastlín. Sú odkryté v pieskovniach južne od Brezna. Na nich nesúhlasne ležia brekcie s balvanmi, úlomkami a okruhliakmi okolitého kryštalinika, ktoré predstavujú asi pliocénnu sutinu.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972