Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - kotliny - Spišské kotliny
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
19.3.2008

Spišské kotliny majú podkovovitý tvar; obkľučujúci Levočské vrchy zo západu a z juhu, z vonkajšej strany sú ohraničené na severe Spišskou Magurou, na západe Tatrami a Liptovskou kotlinou, na juhu Nízkymi Tatrami a Slovenským rudohorím, na východe južnou časťou Braniska. Z Nízkych Tatier vybieha do nich úzky Vikartovský chrbát. Kotliny sa delia na dve časti, na južnú Hornádsku a severnú Popradskú.

Na stavbe spišských kotlín sa zúčastňuje hlavne vnútrokarpatský flyš a štvrtohorné sedimenty. V podloží týchto útvarov v Hornádskej kotline boli na viacerých miestach vrtmi zistené útvary gemeríd, triasové vápence a dolomity, ďalej sa pod ne v oblasti Krompách ponárajú sedimenty spodného triasu a permu, v západnej časti melafýrová séria chočského príkrovu. Niet údajov o podloží Popradskej kotliny, ale možno predpokladať, že väčšiu časť budujú druhohory krížňanského a chočského príkrovu.

Vnútrokarpatský flyš sa začína transgresívnymi bazálnymi zlepencami, ktoré vystupujú na povrch na južnom okraji kotlín, t. j. na úpätí Slovenského rudohoria a Nízkych Tatier. Zlepence sú väčšinou zjemňujú a prechádzajú do pieskovcov. Miestami sa zlepence striedajú s lavicami pieskovcov. Na ich okruhliakovom zložení sa odráža zloženie podložia. Na severnom okraji Slovenského rudohoria prevládajú uhličitanové zlepence, medzi Betlanovcami a Vikartovcami sú zlepence bez uhličitanov, lebo v ich podloží je melafýrová séria. Bazálne súvrstvie vyplňuje nerovnosti predeocénneho reliéfu. Transgresívny charakter tohto súvrstvia na triasových vápencoch možno pekne vidieť pri Markušovciach, kde je v ňom bezvýznamný výskyt bauxitu.

Južne od Štrby ležia na bazálnych zlepeneoch piesčité, miestami brekciovité vápence s faunou numulitov, machoviek, ježoviek a lastúrnikov. Z bazálneho súvrstvia sa pozvoľna vyvíja súvrstvie ílovcov. Prevládajú v ňom sivé bridličnaté ílovce, jemne piesčité, kde-tu s ojedinelými limonitickými konkréciami. V súvrství sú v určitých intervaloch vyvinuté lavice sivých a sivomodrých pieskovcov.

Charakteristickým znakom tohto súvrstvia sú rôzne hrubé preplástky mangánových rúd. V Kišovciach a Švábovciach majú mocnosť až 40-50 cm, a preto sa tu ťažia. Smerom do nadložia v ílovcovom súvrství postupne pribúdajú lavice pieskovcov, až sa napokon viac-menej rovnomerne striedajú s ílovcami. Je to typické monotónne flyšové súvrstvie, ktoré buduje väčšiu časť kotlín.

V Popradskej kotline, priliehajúcej k Tatrám, sú veľmi rozšírené štvrtohorné sedimenty. Sú to riečno-ľadovcové uloženiny, štrky, piesky s vložkami hlín, ktoré v ľadových dobách donášali sem z Tatier ľadovce a rieky z nich vytekajúce. Ich mocnosť dosahuje až 30 m.

Zo štvrtohorných zloženín sú ďalej významné travertíny, ktoré vznikli zrážaním z minerálnych prameňov, vyvierajúcich na význačných zlomoch smeru SZ-JV a SV-JZ. Najväčšie travertínové výskyty sú pri Spišskom Podhradí - na Dreveníku a Sivej Brade. Na Sivej Brade sa travertín tvorí aj v súčasnosti, kým ostatné kopy v okolí sú už v rôznej miere skrasovatené. Ďalšie známe výskyty sú pri Gánovciach a pri Hranovnici. V travertínoch sa často vyskytujú odtlačky listov a pri Gánovciach sa našli aj zvyšky pračloveka (neandertálca).

Kluknavská kotlina je malá kotlina, vyvinutá medzi Slovenským rudohorím, Čiernou horou a Braniskom. Voči Branisku a Čiernej hore je obmedzená zlomom. Na jej stavbe v podloží paleogénu sa zúčastňuje karbón, perm a spodný trias gemeríd, v juhovýchodnej časti kryštalinikum Čiernej hory. Paleogénne súvrstvie je zložené zo zlepencov, pieskovcov a bridlíc. Zlepence obsahujú najmä okruhliakový materiál a prechádzajú do pieskovcov alebo sa s nimi striedajú. Bridlice medzi nimi sú sivé alebo červené, pretože vznikli preplavením z permských a spodnotriasových pestrých bridlíc.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972