Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - kotliny - Žilinská kotlina
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 13.3.2008

Žilinská kotlina sa rozprestiera medzi Malou Fatrou, Strážovskými vrchmi a bradlovým pásmom. Zo Strážovských vrchov vybieha do kotliny krátka antiklinála Skaliek,ktorá ju člení na rajeckú a brezanskú vetvu. Podložie kotliny tvoria v severozápadnej časti útvary bradlového pásma, v juhozápadnej časti krížňanský a chočský príkrov. Na nich leží vnútrokarpatský paleogén.

Paleogénne súvrstvie sa začína eocénnymi zlepencami zvanými súľovské zlepence. Na svoj podklad sa uložili za transgresie mora a obsahujú prevažne okruhliaky a úlomky dolomitov. Ich tmel je vápnitý. Niekde prechádzajú do brekcií a obsahujú í polohy pieskovcov alebo bridlíc. Ich mxnost je premenlivá, pretože vypĺňajú nerovnosti predeocénneho reliéfu.

V zlepencovom súvrství alebo v jeho nadloží sa miestami vyskytujú i foraminiferové vápence s numulitmi a diskocyklinami. Pri Jablonovom sa vyskytujú numulity Nummulites striatus, Numnutlites inerassotus, Nummnlites pulchellus a Operculina alpina.

Zlepencové súvrstvie sa vyskytuje najmä v západnej a južnej časti kotliny, kam zasahuje zo Strážovskej vrchoviny. V nadloží prechádza zlepencové súvrstvie do pieskovcov a ílovcov (ílovcovopieskovcové súvrstvie), ktoré sú rozšírené vo väčšej časti kotliny. Ílovce, miestami pestré, sa striedajú s pieskovcami a lokálne sú v nich tenké vložky brekcií s numulitmi. Neďaleko Závodia pri Žiline sa v nich vyskytujú: Nummulites perjaratus, Nummulires millecaput a Assilina expanens. Pestré ílovce obsahujú aj bohatú mikrofaunu.

V spodnej časti ílovcovo - pieskovcového súvrstvia v blízkosti bradlového pásma sa vyskytujú organogénne útesové vápence (litotamniové a riasové), ktoré tvoria šošovky alebo bradlá. Morfologicky obzvlášť výrazné sú pri Hričovskom Podhradí, kde obsahujú litotamnie, koraly, dierkovce a machovky (Alveolina primaeva, Lithotamnium andrusovi, Lithotomnium contraversum, Mesop6yllum varians, M. tropicole, Distickoplax biserialis Acicularŕa a iné).

Útesové vápence vznikali v mori, Vo vrchných častiach tohto súvrstvia prevládajú sivé ílovce s polohami pieskovcov. V okolí Stránskeho sa v ňom vyskytujú i drobné sloje mangánových rúd, sprevádzané tenkými vložkami menilitovýeh rohovcov. Východne od Varína a v okolí Rajca sa lokálne zachovalo aj najvyššie súvrstvie eocénu, súvrstvie pieskovcové.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972