Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Kvetnica - Vikartovský chrbát
zdroj: www.spisskebystre.sk
pridané: 13.2.2008

Územie má horský ráz, je zarastené väčšinou ihličnatým lesom. Vikartovský chrbát je tvorený paleobazalitmi - bázickými horninami Chočského príkrovu a má bohatú tektonickú minulosť. Do dnešnej polohy bol presunutý od juhu, pričom sa o niečo zdvihol. Okrem toho sa celý chrbát posunul v horizontálnom smere na juh, čo ovplyvnilo tektoniku flyšu na strane chrbta.

Mandľovcové paleobazalty sú najrozšírenejšie v okolí Kvetnice. Sú s dutinami a s rôznou mineralogickou výplňou. Výplň mandlí môže byť jednoduchá - chalcedónová, chloritová, karbonátová alebo zložitá, v ktorej sa nachádzajú viacnásobné kombinácie spomenutých jednoduchých výplní.

Typická ukážka mandľovcového melafýru z Kvetnice.
Mandle sú vylnené kremeňom a kalcitom. Foto: rs

Oblasť je pomerne bohatá na minerály. V dutinách sa nachádzajú: epidot, hematit, chalcedón - achát, chlority spolu s kremeňom v mandliach , kalcit, kremeň - ametyst, záhneda, opál, pyrit. Primárne minerály: baryt, bornit, galenit, chalkopyrit, pyrit, sfalerit, zlato. Sekundárne minerály: azurit, covellin, chalkozin, limonit, malachit.

Bol zaznamenaný aj výskyt meďných nerastov. Toto zrudnenie je bez priemyselného významu, geneticky je viazané na masívy paleobazaltov. V kameňolomoch Kvetnica a Dubina sa ťaží veľmi kvalitný stavebný kameň na stavbu ciest - jeden z najkvalitnejších na východnom Slovensku. Medzi vrstvami kameňa možno nájsť niekoľko zaujímavých minerálov, napríklad achát. Kameňolomy sú bohaté na mandle, tvorené minerálmi.

Rudné minerály sa v oblasti nachádzajú vo forme tenkých žiliek, ktoré sú čisté alebo viazané na minerály.

Svoj doterajší vzhľad začala oblasť naberať približne pred 280 miliónmi rokov, v období karbónu v prvohorách. Od permu, posledného obdobia prvohôr, ktoré trvalo 50 miliónov rokov, až po začiatok druhohorného obdobia triasu, prebieha- la v oblasti sopečná činnosť, ktorá vytvorila pohoria. Základnou horninou sú hnedo až červeno - hnedo, alebo zeleno sfarbené melafýry - paleobazalty.

Cez obdobia triasu, trvajúceho 38 miliónov rokov sa na paleobazaltoch tvorili rôzne minerály - napr. kremeň, olivín, amfibol a rôzne živce. V období paleogénu v treťohorách, približne pred 50 miliónmi rokov, sa povrchové časti menili výraznou eróznou činnosťou.

V štvrtohorách voda z riek Poprad a Hornád naplavila rôzne piesky a štrky. Sú viditeľné, pretože boli úplne odstránené eróziou.

rs, spisskebystre.sk