Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - Levočské vrchy
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 12.2.2008

Levočské vrchy sú rozsiahle flyšové pohorie, ohraničené zo severu a severovýchodu bradlovým pásmom, zo severozápadu Spišskou Magurou, zo západu a juhu spišskými kotlinami, z východu Braniskom a Šarišskou vrchovinou. Celé vrchy buduje vnútrokarpatský flyš, ktorý sa tu usadil v najväčšej osovej depresii jadrových pohorí. Preto je jeho hrúbka asi 4000 m. O jeho podloží niet priamych údajov.

Levočské vrchy z Braniska. Zdroj: www.vysnyslavkov.sk

Najstaršie vrstvy, bazálne, vystupujú na povrch na malom úseku pri severnom úpätí pohoria medzi Šambronom a Hromošom. Ide o hrubozrnné zlepence, brekcie, zložené z okruhliakov vápnitých i kryštalických hornín, niekde i s väčšími blokmi hornín. Ojedinele sa v nich vyskytujú polohy pieskovcov a ílov. Smerom na východ sa bazálne súvrstvie znova objavuje na povrchu južne od Kamenice, kde sa striedajú lavice pieskovcov s polohami brekciovitých zlepencov. V nadloží zlepencového súvrstvia ležia glaukonitické pieskovce, miestami modrosivé doskovité vápence s preplástkami bridlíc a s vložkami zlepencov.

Do nadložia pribúdajú bridličnaté polohy, až ílovce prevládnu nad pieskovcami. Toto nadložné ílovcové súvrstvie obklopuje zo severu i juhu bazálne súvrstvie (hromošsko-šambronský chrbát), ktoré sa oblúkovite tiahne medzi Jakubanmi a Novou. Časté sú v ňom polohy zlepencov a brekcií s materiálom podložných flyšových vrstiev, ako aj s okruhliakmi kryštalických hornín neznámeho pôvodu. Jeho charakteristickým znakom sú aj tenké polohy, šošovky alebo konkrécie-zrazeniny železnatých dolomitov; ankeritov a vzácne dolomitov.

V nadloží prechádza toto súvrstvie do typického flyšového súvrstvia, v ktorom sa rytmicky striedajú lavice pieskovcov a bridlíc. Toto striedanie je spočiatku rovnomerné, takže pieskovce i bridlice sú zastúpené v rovnakom množstve. Postupne však pieskovce začínajú prevládať.Toto súvrstvie je rozšírené v okrajových častiach Levočských vrchov. Na južnom a západnom okraji pohoria sa striedajú masívne lavice pieskovcov (hrúbky 30—150 cm) s vápnitými bridlicami (hrúbky 5—40 cm), ktoré obsahujú veľa rozptýlenej rastlinnej sečky a drobné (do 3 cm) vrstvičky čierneho lesklého uhlia. Na niektorých miestach sa v tomto súvrství vyskytujú aj vložky alebo konkrécie mangánových rúd. Najviac je ich v okolí Holumnice.

Najväčšiu časť pohoria, centrálnu, buduje najmladšie, pieskovcové súvrstvie vnútrokarpatského paleogénu. Tvoria ho prevládajúce masívne strednozrnné až hrubozrnné pieskovce. Často obsahujú vložky zlepencov, s prevládajúcimi okruhliakmi kremeňa, fylitov a lyditov. Jednotlivé lavice pieskovcov (hrubé 30 cm až 5 m) sú oddelené tenkými lavicami (1 cm—50 cm) bridlíc. Vo vrchných častiach súvrstvia bridlice často chýbajú a nahrádzajú ich bridličnaté pieskovce.

Hoci sú Levočské vrchy priestorove rozsiahle, majú vzhľadom na uvedený vývin veľmi monotónne zloženie. Z tektonického hľadiska predstavujú veľkú brachysynklinálu (najmladšie súvrstvie v strede, staršie na okrajoch), pri severnom okraji ktorej sa tiahne antiklinálne pásmo, tvorené bazálnym súvrstvím (hromošsko - šambronská antiklinála). Je tu ďalej vyvinutý celý rad pozdĺžnych i priečnych zlomov, obzvlášť na okrajoch pohoria, ktorých presnú lokalizáciu často sťažuje monotónnosť horninových komplexov.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972