Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - Humenské vrchy
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 4.2.2008

Humenské vrchy sú najvýchodnejším pohorím vnútorných Karpát. Budujú ich druhohory. Najstaršie vrstvy vystupujúce na povrch sú tmavé a svetlé vápence, rohovcové vápence a dolomity stredného triasu. Vrchný trias je zastúpený vývojom keuperu a rétu. Keuper predstavujú pestré bridlice s kremencami, rét piesčité a organodetritické (z rozrušených organizmov) vápence a tmavé slienité bridlice.

Vápence rétu obsahujú faunu lastúmikov, ako Rhaetina gregaria, Chlamys valoniensis, Modiolus minutus a iné. Spodnú juru tvoria sivé organodetritické a krinoidové vápence s polohami slienitých bridlíc. Obsahujú bohatú faunu lastúrnikov, ako Gervillia dunkeri, Lima punctata, Plicatula hettan-giensis, Gryphea cymbium, Eopecten tumidus a iné. K strednej a vrchnej jure patria ružové krinoidové vápence a celistvé vápence, miestami s rohovcami. Tiež sa v nich nachádza fauna ramenonožcov a lastúrnikov. Spodná a stredná krieda je zastúpená vo vývoji neokómu. Tvorí ju súvrstvie slienitých a lavicovitých vápencov, niekde rohovcových vápencov. Najvyššiu časť súvrstvia tvoria slienité a piesčité bridlice.

Tektonická stavba pohoria je značne zložitá. Druhohory sú silne zvrásnené do systému vrás, často prevrátených na sever. Miestami vznikli prešmyky, podmieňujúce šupinovitú stavbu. Výrazne sa uplatnili aj severojužné zlomy. Takýto zlom prebieha napríklad od Humenného cez Jasenov k Oreskému alebo dolinou Laborca pri Brekove. Aj západné ukončenie pohoria je na takomto zlome.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972