Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Šútovský vodopád - Malá Fatra
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 12.1.2008

Šútovský vodopád je so svojou výškou a vodnatosťou jeden z najzaujímavejších  najkrajších vodopádov u nás. Nájdeme ho na východnom okraji Malej Fatry – asi 6 kilometrov severne od dedinky Šútovo.

Prístup

K vodopádu sa najľahšie dostaneme priamo z obce. Do Šútova sa dá samozrejme dostať autom, autobusové spojenie je možné od Kraľovian aj Martina. Pomerne jednoducho sa sem cestuje vlakom – železničná zastávka je asi kilometer južne od dedinky.

Keď vystúpime z vlaku, ocitneme sa v úzkom hrdle, ktorým sa rieka Váh prediera pomedzi masívy Veľkej a Malej Fatry z Liptova do Turca. Vlak zastaví na „brehu“ Krpelianskej vodnej nádrže. Hoci je tiesňava Váhu prepchatá komunikáciami, káblami a vodnými dielami, má svoj neobyčajný pôvab. Do dediny zo zastávky vedie asfaltová cesta, ktorá je zároveň aj značkovanou turistickou trasou.

Šútovský vodopád.
Foto: Stanislav Znamenak

Šútovská epigenéza

Cesta pretína miniatúrne „horské“ pásmo, ktoré delí obec od doliny Váhu. Týchto niekoľko nízkych, sotva 200 metrov vysokých kopcov tvorí prirodzenú priehradu vode, ktorá ich svojím tokom sformovala.

Pásmo predstavuje charakteristickú ukážku epigenetického vývoja. Je budované prevažne dolomitom. Jeho dĺžka je okolo tri kilometre, šírka menej ako 500 metrov. Vŕšky sú porastené lesom s prevahou borovice, menej so smrekom. Vyskytuje sa aj „importovaná“ borovica čierna.

Šútovo

Po prechode epigenézy nás privíta obec Šútovo. Na jej začiatku však naša značka odbočí vpravo a my krátkym nevýrazným stúpaním prejdeme na temeno kopca odkiaľ sa spustíme dolu k ceste vedúcej do Šútovskej doliny. Pred nami sa do ohromnej výšky dvíha Krivánska Malá Fatra – krásne, mohutné, aj keď vzhľadom k svojej výške nie veľmi rozľahlé jadrové pohorie.

Subjektívne pôsobí horstvo veľmi strmo - „štíty“ sa z dna Turčianskej kotliny s nadmorskou výškou len o málo presahujúcou 400 m dvíhajú rýchlo až k 1700 metrom (Veľký Kriváň). Veľká časť dolín vedúcich od južných úpätí Fatry k hlavnému hebeňu je tak strmá, že tu bolo často problémom postaviť cestu.

Šútovská dolina

je do istej miery výnimočná práve tým, že jej stúpanie je veľmi mierne. Od ústia doliny k Šútovskému vodopádu je dlhá takmer 4 kilometre, ale prevýšenie je len okolo 250 výškových metrov.

Dolina je veľmi úzka – spočiatku ňou vedie cesta, tá však nevydrží dlho a zmení sa na široký chodník, ktorý sa popri potoku prediera pomedzi kopce k vodopádu. Putovanie dolinou k vodopádu trvá približne 1 hodinu.

Opis vodopádu (Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972)

Územie leží severne od obce Šútovo v CHKO Malá Fatra. Geologická stavba sa výrazne uplatnila pri vzniku týchto tvarov. Leží tu hranica medzi kryštalickým jadrom Malej Fatry, predstavovaným biotitickým až dvojsľudným granitom až granodioritom a mezozoickou obalovou jednotkou budovanou spodnotriasovými kremitými pieskovcami až kremencami s vložkami bridlíc a strednotriasovými tmavými vápencami gutensteinského typu spolu s lavicovitými dolomitmi.

Geomorfologicky územiu dominujú dva základné fenomény. Jednak je to typ nečnej erózie na kryštaliniku, kde tok v snahe prekonať značný výškový rozdiel, prudko prepadáva cez skalnú hranu, pričom spádová krivka sa dostáva v ďalšom úseku do viac menej rovnovážneho stavu. Rozdiel medzi hornou a dolnou hranou vodopádu je asi 20 m. Tok je pomerne vodnatý, čo zvyšuje estetický dojem z mohutnosti javu.

Ďalej je to typ riečnej erózie vo vápencoch a dolomitoch triasu, kde sa utvoril úsek s bohatými bralnatými tvarmi, skalnými prahmi a stupňovitými vodopádmi. Vytváranie kaňonu i vodopádu sa kladie do obdobia z konca treťohôr. Osobitosťou tohoto územia je práve spoločný výskyt týchto typove odlišných javov, na rozdielnom geologickom podloží.

Územie bolo vyhlásené za chránený prírodný výtvor roku 1967 (89,51 ha).

Turistický chodník vedie až k vodopádu. Masa padajúcej ľadovej vody vytvára pomerne silný „vietor“. Chodník ďalej stúpa prudkým svahom niekoľkými symbolickými serpentínami hore, vedie k malej vyhliadke, z ktorej sa na vodopád dá pozrieť zhora.

Obyčajne sa v literatúre uvádza celková výška vodopádu cez 30 metrov (36, 38). Spodná - najlepšie viditeľná časť vodopádu má samozrejme výšku menšiu. V hornej časti vytvára vodopád niekoľko menších kaskád. Šútovský vodopád je pomerne bohatý na vodu dokonca aj v lete, pretože horná časť povodia leží vo vysokých polohách, kde je ročný prísun zrážok vyšší. Takže, hoci sa nachádza ešte v pásme zmiešaného lesa, nevysychá ako jemu podobný Brankovský vodopád v Nízkych Tatrách. Šútovský vodopád je veľmi pekný v zime - vytvára prekrásne ľadové závesy.

Chodník od vodopádu stúpa veľmi strmo hore a dá sa po ňom dostať na hlavný hrebeň Malej Fatry alebo až na Chatu pod Chlebom. Výstup trvá pomerne dlho a je určený zdatnejším turistom - prevýšenie na hrebeň je skoro 1000 metrov. Určite neodporúčam absolvovať výstup v teniskách.

Turistika

Šútovský vodopád je obľúbeným miestom výletníkov. Prechádzka k nemu je fyzicky pomerne nenáročná, aj s návratom sa dá v pohode stihnúť za tri hodiny. Je to skvelé miesto na výlet s deťmi, rovnako aj výborné východisko na malofatranský hlavný hrebeň pre náročnejších turistov.

rs