Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Mních pri Ružomberku
zdroj: www.rkhlas.sk
, Rastislav Sabucha
pridané:
4.1.2008

Nevysoký, zato nápadný masív Mnícha stojí za povšimnutie hneď zaujímavou polohou. Stojí osamotene, odsunutý od okolitých pohorí. Uzatvára Liptovskú kotlinu na západe a dovtedy takmer priamo tečúci Váh sa od tohto miesta začína skrúcať pomedzi kopce Veľkej a Malej Fatry. Osamotený Mních je okrem toho zaujímavý aj z iných hľadísk. Južné svahy sú strmé, takmer kolmé, severné a západné spadajú do kotlinky medzi Predným Chočom a Čebraťom miernejšie. Južné svahy sú pokryté hustým borovicovým lesom, západné sú lúčnaté, len s malými ostrovmi zmiešaného lesa. Na svoje si na Mníchu prídu botanici aj geológovia.


Typická silueta Mnícha. V spodnej časti viditeľné
pozostatky veľkého zosuvu

Na juhovýchodnom úpätí sa nachádza pôsobivý skalný útvar Jánošíkova päsť, v tesnej blízkosti cesty medzi Likavkou a Liskovou. Tento útvar má svojho dvojníka aj v západnom svahu, v hustom poraste približne uprostred masívu nad puklinovými otvormi v skalách. Najviac pokladov ukrýva vnútro masívu na východnej strane, kde sa nachádza niekoľko vchodov do najdlhšej a najvýznamnejšej dolnoliptovskej jaskyne – Liskovskej.

Okolo hlavného vchodu horolezci nájdu aj niekoľko cvičných skál. Z Liskovej vedie do Martinčeka zaujímavo upravený chodník ako krížová cesta. Od Božej muky v najvyššom bode chodníka je asi najkrajší výhľad do Liptovskej kotliny a časť Ružomberka z celého Mnícha.

Vyšší vrchol je východný a nachádza sa nad Martinčekom. Aj z väčšej vzdialenosti sú v jeho svahu viditeľné valy, možno pozostatky niekdajšieho osídlenia alebo hradiska. Na nižšom vrchole nad Ružomberkom sa nachádza vysielač, ku ktorému vedie z Likavky nespevnená cesta. Z Ružomberka ani okolitých obcí nevedie na Mních žiadny značkovaný chodník, napriek tomu je orientácia v masíve jednoduchá a domáci obyvatelia radi vrch vyhľadávajú na krátku prechádzku či absolvovanie celého krátkeho hrebeňa.

Výstup je možný od pekárne v Likavke strmo do kopca po sotva znateľnej ceste a neskôr úzkou prťou borovicovým hájom až ku krížu tesne pod nižším vrcholom Mnícha. Táto alternatíva nie je vhodná na zostup v daždivom počasí. O niečo zhovievavejšie sa javí výstup z konca Mikuštiakovej ulice v Likavke. Stúpať môžete popri jednom z plotov, ktorý siaha až do polovice svahu. Za plotom sa napojíte na lesnú cestu, ktorá vás privedie až k vysielaču. Od vysielača pokračujete po chodníku do výrazného a širokého sedla medzi oboma vrcholmi. V sedle sa nachádzajú polorozpadnuté napájadlá pre dobytok. Nasleduje výstup na najvyšší bod Mnícha, ktorý je označený ako triangulačný bod. Zostup je možný spočiatku po chodníku a neskôr po ceste ku kostolu sv. Martina v Martinčeku. (Ružomberský hlas, Ján Sokolský)

Geologické zaujímavosti

Málo známym, hoci veľmi dobre viditeľným je pozostatok po veľkom zosuve na západnom svahu Mnícha. Na prvý pohľad zosuv vyzerá ako pozostatok starého lomu - má takmer kolmú vápencovú „lomovú“ stenu.


Priblížený pohľad na zosuv v spodnej časti Mnícha.

Podľa našich informácií to však nie je kameňolom, ale následok veľkého zosuvu horniny spôsobený odrezaním svahu a stavebnými prácami v sedemdesiatych rokoch 19-teho storočia. V rom čase sa budovala významná, tzv. košicko-bohumínska železnica. Spomína sa, že práve pri  jej stavbe došlo následkom odstrelov k porušeniam statiky svahu a k jeho zosuvu. Zosuv bol naozaj veľký - dĺžka spodnej hrany je viac ako 200 metrov.

Miesto je teraz už porastené stromami. Avšak pri pohľade z väčšej diaľky naozaj pripomína klasický svahový zosuv. Viditeľná, aj keď zarastená je aj spodná časť zosuvu.

rs, rkhlas.sk