Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Travertíny Spišskej kotliny - Pažica, Sobotisko, Ostrá hora a Kozia hora
zdroj: http://web.tuke.sk/fberg-kgp/spis/travertin.htm
pridané: 26.11.2007

Pažica

(Pažiť - Krížová hora, 523 m n. m.) Je prvá z kôp západne od Spišského Podhradia a patrí do najstaršej skupiny podľa veku, to znamená medzi travertínové útvary, vznikajúce v interglaciáloch starého pleistocénu. Na južnom okraji sú výrazné skalné steny, miestami kolmé, rozčlenené viacerými puklinami s dnes už zničenou jaskyňou.

Na západnom svahu Pažice je jazierko - výrazná oválna depresia. Ide pravdepodobne o fragment krasovej jamy, na ktorého dnes už zarovnanom dne sa nachádzajú slabé vývery minerálnej vody a výrony plynov. V roku 1990 bol útvar o výmere 0,11 ha pod názvom jazierko na Pažiti vyhlásený za chránený prírodný výtvor, od účinnosti zákona NR SR č.287/1994 Z. z. je prírodnou pamiatkou.

Na jej JV okraji sa nachádza Spišská Kapitula, sídlo spišského biskupa. Prvá zachovaná písomná správa vzťahujúca sa k tejto lokalite pochádza z roku 1204. Ako svojrázny architektonický a urbanistický komplex bola Spišská kapitula roku 1950 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Sobotisko

Je najvýchodnejšia travertínová kopa v systéme spišsko - podhradských travertínov. Leží v nadmorskej výške 556 metrov nad morom. Vznikla v poslednom interglaciále a to pravdepodobne z množstva prameňov vyvierajúcich v povrchovej línii, čomu zodpovedá i netradičný, elipsovitý pôdorys základu travertínovej kopy, i jej podlhovastý bochníkovitý tvar s dlhšou osou smeru západ - východ. V prostriedku Sobotiska, v jeho pozdĺžnej asi narúša jeho celistvosť puklina, ktorá na niektorých miestach tvorí otvorené nehlboké priepasti puklinového charakteru. V centrálnej časti kopy pozdĺžnu puklinu pretína kratšia priečna puklina. Obe boli komunikáciami, cez ktoré vystupovali minerálne vody.

Sobotisko je lokalita významná aj z hľadiska prehistórie človeka. V malej ťažobnej jame na travertín na východnom svahu kopy sa našli kamenné nástroje a stopy ohnísk z obdobia stredného paleolitu (mousteriánska kultúra) zaliata v travertínových vrstvách. Územie kopy bolo v roku 1987 vyhlásené za chránený prírodný výtvor o výmere 13,32 ha, účinnosťou zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. je územie prírodnou pamiatkou.

Na povrchu travertínovej kopy sa vytvorila pôda - rendzina. Je porastená teplomilnou až suchomilnou vegetáciou, väčšinou stepného charakteru s niektorými vzácnymi elementmi. Rastlinstvo Sobotiska sa čiastočne líši od vegetácie staršieho Dreveníka. Pôvodne bola kopa holinou a slúžila ako pasienok. Dnes je z väčšej časti zalesnená, ale vyskytujú sa tu plochy s pôvodnou pasienkovou i skalnou vegetáciou s viacerými druhmi chránených i ohrozených rastlín. Z hľadiska ochrany fauny sa tu vyskytujú živočíchy viažuce sa na stepné podmienky lokality. Medzi nimi sa nachádzajú aj chránené a vzácne druhy motýľov, mäkkýšov a plazov.

Ostrá hora a Kozia hora

Ide o travertínové kopy, ktoré sú severným pokračovaním Dreveníka a spolu s travertínovou kopou Spišského hradu tvoria pozdĺžnu severojužnú vyvýšeninu v Podhradskej zníženine v severovýchodnej časti Hornádskej kotliny. Z Podhradskej zníženiny s nadmorskou výškou 500 m n. m. V Spišskom Podhradí vystupuje Ostrá hora do výšky 607,5 m n. m. 80 m z toho takmer 108 metrového rozdielu výšok buduje travertín. (607,5 a 592 m n. m.)

Pôvodný kopulovitý tvar sa v priebehu pleistocénu rozšíril. Rozrušený a odnesený bol najprv okolitý mäkký flyšový komplex, čo osamostatnilo travertínové teleso so strmými a svahmi. Potom sa začalo v travertínoch mechanické zvetrávanie a krasovatenie, až sa rozčlenil na bloky a kryhy.

V staroveku bola táto oblasť osídlená Slovanmi. Z opusteného lomu na jej západnej strane pochádza i najstarší nález lebky homionida (z konca pleistocénu), ktorá sa po druhej svetovej vojne stratila a nie sú o nej žiadne doklady.

Ostrá hora bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor v roku 1989 o výmere 29,32 ha, účinnosťou zákona NR SR č.287/1994 Z. z. je územie prírodnou pamiatkou. Je tvorená dvoma samostatnými travertínovými kopami, Ostrou horou a Kozou horou (592 m n. m.). Hlavný vrchol má nadmorskú výšku 608 m. Vznikla koncom treťohôr. Mohutné vrstvy travertínu sa vyzrážali z minerálnych vôd vyvierajúcich na zlomoch vo flyšovom podloží.

Vápencom obohatená voda sa do spodných vrstiev v tejto časti Hornádskej kotliny dostáva hlavne z Galmusu vo Volovských vrchoch, hraničiacich s Hornádskou kotlinou z juhu. Táto travertínová kopa vznikla na tektonickej línii sever - juh, kolmej na líniu v smere Z - SZ - V- JV (Sobotisko - Sivá Brada). Pôvodný tvar je porušený, avšak menej ako susedný Dreveník a Hradný vrch. Chránené sú xerotermné spoločenstvá s výskytom chránených a ohrozených druhov rastlín, ako sú poniklec slovenský, veternica lesná, zvonček karpatský, prilbica jedhojová, hmyzovník muchovitý, ľan žltý, ľan rakúsky. Nepôvodné lesné druhy sú zastúpené smrekovcom opadavým a borovicou lesnou.

web.tuke.sk/fberg-kgp/spis/travertin.htm