Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Travertíny Spišskej kotliny - Sivá brada
zdroj: http://web.tuke.sk/fberg-kgp/spis/travertin.htm
pridané: 25.11.2007

Vytvárajú najrozšírenejší litologický typ. Vznikajú vyzrážaním uhličitanu vápenatého z minerálnych poprípade aj termálnych prameňov. Tieto vystupujú po tektonických líniách až na povrch. Tak sa tvoria kopy z vyzrážaného CaCO3 vo forme travertínu. Predstavujú ich komplexy Dreveníka, Ostrej hory, Hradného vrchu, Sobotiska, Pažice a Sivej Brady. Pramenné vápence - travertíny sa tvorili prevažne v teplých obdobiach pleistocénu, sú produktmi interglaciálov a postglaciálu. Spišské travertíny sa tvorili v pliocéne, komplex Dreveníka už skôr. Recentné minerálne pramene sa podieľajú na tvorbe travertínovej kopy Sivá Brada.

O genéze a veku travertínov sa uvádza, že pramene sa sústreďujú len v určitých okruhoch a v rámci nich sa môžu premiestňovať. Toto premiestňovanie je možné sledovať len v dlhšom geologickom období. Tvar a úložné pomery travertínových výskytov závisia od geomorfológie územia. V dôsledku toho sú travertínové ložiská v skupinách a zároveň sú rôzneho veku. Priama superpozícia travertínov rôzneho veku je zriedkavá a to preto. Lebo medzi jednotlivými fázami tvorby travertínov dochádzalo často k zmene reliéfu, čím dochádzalo aj k premiestňovaniu prameňov. Výsledkom toho sú výskyty travertínov rôzneho veku na rôznych miestach, často blízko seba. Na základe tohto zistenia sú spišské travertíny rozdelené do 4 skupín:

1. Ružbašská - v Spišskej Magure, v doline medzi Vyšnými a Nižnými Ružbachmi

2. Gánovecká - v Popradskej kotline

3. Podhradská - v Hornádskej kotline

4. Hranovnická - sa nachádza mimo Spišskej kotliny, v hlbokej doline Vernárskeho potoka medzi Vernárom a Hranovnicou, na rozhraní Nízkych Tatier a Stratenskej hornatiny.

Medzi najstaršiu skupinu travertínových komplexov patria vrchy Dreveníka, Ostrej hory a Hradného vrchu. Travertíny sú biele, pevné, pórovité a ich mohutnosť dosahuje niekoľko desiatok metrov. Na Dreveníku boli objavené paleontologické nálezy, ako aj nálezy flóry, ktoré dokazujú, že travertíny sú tu predkvartérneho, pliocénneho veku. Dnešná podoba travertínov je iná ako bola pôvodná v dôsledku zosuvov a zvetrávania pozdĺž puklinového systému. Tak sa na Dreveníku vytvorili skalné mestá so strmými travertínovými vežami. Na ich povrchu sa vytvorila typická vrstva pôdy, zvaná terra rossa.

Mladšie ako Dreveník sú travertínové kopy - Pažica pri Spišskej Kapitule a Kamenec pri Baldovciach. Celá lokalita Pažice je tvorená sieťou rovnobežných puklín, ktoré obsahujú miestami výrazne červenú, čiastočne stmelenú výplň, ktorá je pozostatkom terra rossa. Dnešný povrch travertínov podľahol mechanickému zvetrávaniu, čím bol rozčlenený na doštičky.

Sivá brada

Najznámejší prameň v Hornádskej kotline je prameň na Sivej brade, pretože leží pri frekventovanej ceste Poprad - Košice, asi 2 km na západ od Spišského Podhradia. Jej nadmorská výška je 503 m n.m. Sivá brada je typická travertínová kopa asi 25 m vysoká a pri úpätí asi 500 m široká. Na jej vrchole uprostred pramenitového jazierka s priemerom 3 m a hĺbkou do 0,3 m nepretržite buble vyvierajúca zemitá minerálna voda, hojne preplynená oxidom uhličitým, takže sa zdá, ako by sa varila. Po okrajoch tohto kráteru sa nepretržite zrážajú vrstvičky pramenitu, ktorý vlastne vytvoril celú kopu a časom sa premenil na travertín.

Kopa je stará asi 10 000 rokov a preto je z geologického hľadiska veľmi mladá. Keďže je to "živý prameň" a usadzovaním pramenitu kopa stále rastie, predstavuje Sivá brada dokonalý príklad vzniku pramenitových resp. travertínových útvarov tohoto druhu na Slovensku. Travertínová kopa pod vplyvom minerálnych solí vytvára podmienky pre výskyt veľkého množstva rastlinných druhov slanomilnej, močiarnej i suchomilnej vegetácie, obklopenej rozsiahlym slatiniskom na západnej strane.

Je situovaná najzápadnejšie a je najmladšia s recentnou tvorbou travertínu. Sivá brada je aj veľmi významnou botanickou lokalitou. Výskyt minerálnej vody podmienil existenciu unikátnych halofytných spoločenstiev, v ktorých niektoré rastliny rastú u nás len na Sivej Brade. Halofytná a močiarna vegetácia sústredená na podmáčaných svahoch kopy a v slatiniskách je kontrastne zmiešaná so vzácnou suchou a teplomilnou kvetenou.

Vplyvom celého radu ľudských aktivít je jednou z najohrozenejších NPR Slovenska. Vplyv motorizmu, neusmernenej nadmernej návštevnosti, poľnohospodárskej výroby a kumulácie chemických látok, znamená rozsiahlu devastáciu územia a zánik mnohých jej prírodných hodnôt.

Táto jedinečná a mimoriadne zaujímavá lokalita s plochou 19,55 ha bola v roku 1979 vyhlásenú za štátnu prírodnú rezerváciu (vyhlásená úpravou MK SSR č. 9146/1979 - OP z 30.11.1979), od účinnosti zákona NR SR č.287/1994 Z. z. je národnou prírodnou pamiatkou.

Niekoľko malých sintrových kráterov s okrúhlymi valmi, ale už suchých , bez vody a zarastajúcich trávou, nájdeme na vrchole kopy a na jej svahoch. Na Sivej brade existoval väčší počet výverov, dnes už zaniknutých. Okrem nich občas objavíme aj suché výrony oxidu uhličitého, ktorého s počuteľným sykotom uniká cez skalné štrbiny.

Na severnom svahu kopy sa z odtekajúcej vody tvoria drobné pramenitové hrádzky a kaskády. Navŕtané pramene boli zachytené do potrubia a minerálna voda osviežuje po celý rok tisíce smädných návštevníkov.

Na južnej strane travertínovej kopy Sivá brada boli vybudované malé kúpele Sivá brada, kde sa minerálne pramene v minulosti využívali na liečenie chorôb tráviacej sústavy a látkovej premeny. V súčasnosti slúžia kúpeľné budovy ako rekreačné stredisko. Ich liečivé účinky boli známe oddávna. Spomínajú sa už pred rokom 1549 v diele humanistického vzdelanca Juraja Wernhera Podivuhodné vody na Spiši. Dva pramene slúžia dodnes.

Západne od Spišského hradu bola postavená roku 1675 na travertínovom vŕšku Sivá brada baroková kaplnka sv. Kríža. Táto jednoloďová stavba s podkovito uzavretým presbytériom bola v roku 1768 rokokovo upravená.

web.tuke.sk/fberg-kgp/spis/travertin.htm