Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Studničná – Sedem kostolov
zdroj:
Rastislav Sabucha
pridané:
19.11.2007

Na pomedzí Liptova a Oravy, akosi bokom od okolitého sveta, schováva sa vo vrchoch dedinka Komjatná. Potok Komjaťanka preteká Šípskou Fatrou a ústi do Váhu pred Švošovom. Studničná je vlastne najvyššie položrná časť - osada obce. Zaujímavé je, že hranicou Oravy a Liptova nebol ani nie je vysoký a výrazný hrebeň Šípskej Fatry ale pomerne nevýrazný, viac severne bežiaci hrebienok, ktorý vlastne tvorí hranicu medzi povodiami Váhu a Oravy.

Takže Komjatná leží vlastne už takmer za „liptovským chotárom“, čo sa aj odráža v špecifickom vzťahu ostatných dolnoliptákov ku Komjaťancom. Dedina má skutočne skôr oravský charakter - je rozťahaná po doline hádam 5 kilometrov. Z dolného po horný koniec je prevýšenie skoro 300 metrov. Zaujímavosťou obce je aj to, že hlavný prístup do obce je nie od Váhu ale práve zhora, od Valaskej Dubovej. Toľko teda z miestopisu.


Foto: www.komjatna.sk

Príroda

Šípska Fatra je málo známa a trochu zaznávaná časť Slovenska, ktorá má síce nerozvinutý cestovný ruch, ale prírodné krasy jej určite nechýbajú. Okrem azda najznámejšieho vrchu Šíp nad Stankovanmi, sú tu menej populárne prírodné klenoty. Spomeniem predovšetkým jaskyňu v masíve Kečky, brala a skalné veže Hlaváčky a prekrásne skalné vežičky Studničnej zvané aj Sedem kostolov. Studničná sa nachádza v nadmorskej výške takmer 900 metrov a spolu s rovnomennou osadou tvoria najvyššie položenú časť Komjatnej.

Skaliská na Studničnej zaujmú už na prvý pohľad zaujímavou polohou uprostred dedinky medzi domami. To im však neuberá na kráse, s istou nadsádzkou sa dokonca dá povedať, že spoločne vytvárajú pomerne harmonický celok. Veľmi pekný pohľad na Studničnú je z cesty od Valaskej Dubovej, kde veľmi pekne vynikajú v kontraste so zalesnenými svahmi vrchu Radičiná.

Skaliská Sedem kostolov sa radia k „produktom“ chočského príkrovu, budované sú dolomitom a vápencom. Tento je charakteristicky svojim kockovitým rozpadom a na rozdiel od vápenca ťažšie zvetráva. Skaly sú domovom charakteristickej vápencovej horskej flóry. Veľmi pekným jarným kvietkom je tmavofialový poniklec slovenský. Nádherne sú jarné kvety prvosienky bezbyľovej. Charakteristická je kalcifilná tráva. Vyskytujú sa aj pionierske dreviny, borovica, jarabina, osika aj nejaké tie smreky. Pekné na Studničnej je aj to, že „skalné mesto“ sa rozkladá po celom obvode vŕšku a pohľad naň je zaujímavý a pekný z každej strany.

Minerály

Čo sa týka výskytu minerálov, dolomitické skaliská dávajú samozrejme slabé vyhliadky na zaujímavejšie nálezy. Napriek tomu nie je tato lokalita celkom „mŕtva“, dajú sa tu pri troche šťastia objaviť zaujímavé kryštáliky kalcitu belavej farby a polopriesvitného vzhľadu. Niekedy vystupujú na povrchu skalísk. Väčšinou veľkosťou nepresiahnu jeden centimeter. Častejší je výskyt kusového kalcitu a kompaktných žilných výplní bielej farby. Ako je už v našich vápencových pohoriach zvykom, nachádzame limonitové práškovité vrstvičky svetlohnedej alebo oranžovej farby. Inak tu už viac nerastov asi neobjavíte.

Neďaleko skalného mesta na Studničnej, asi kilometer dole cestou sa nad dolinou dvíhajú brala Hlaváčky, skalné útvary budované tiež horninami chočského príkrovu. Hlaváčka je oproti Studničnej zalesnená intenzívnejšie a je aj omnoho rozľahlejšia.

Výhľad

Z asfaltky medzi Studničnou a Valaskou Dubovou je nádherný pohľad na vrchol Choča a neskutočne krásne skalné steny, ktoré ho obopínajú. Podobný, fascinujúci výhľad sa nám ponúkne z miesta nad Studničnou, kam sa po kilometrovej prechádzke dostaneme z horného konca obce. Z trávnatého sedla okrem Choča vidíme ako na dlani aj veľkú časť Nízkych Tatier aj Veľkej Fatry.

Bralá nad Valaskou Dubovou sú prenádherné a svojou mohutnosťou sa vyrovnajú skalným útvarom v Demänovskej doline, či na čiernom Kameni vo Veľkej Fatre. Vrchol Choča prevyšuje ostatné kopce pohoria o viac ako 400 metrov a je teda výraznou dominantou celého dolného Liptova, a samo sebou aj Oravy. Jeho dolomitové podložie je domovom veľmi vzácnej kveteny, často aj endemického charakteru. Žiaľ, výhľad na sever, do Oravy je veľmi obmedzený.

Turistika

Studničná je veľmi pekným východiskom pre turistiku vo východnej časti Šípskej Fatry. Autobus z Ružomberka sem príde asi za 20 minút. Okolo vedie červeno značkovaný chodník na vrch Radičinej, ktorým za približne tri hodiny možno zísť do Ružomberka. Na hrebeni Radičinej je odbočka na  Kečku, kužeľovitý vrch s krásnym, aj keď obmedzeným výhľadom na dolinu Váhu a protiľahlú Veľkú Fatru. Kečka je známa aj zaujímavou verejnosti neprístupnou jaskyňou. Viac o dolnoliptovských jaskyniach sa dozviete na stránkach ružomberských jaskyniarov - www.speleork.sk..

rs