Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Dobšiná (Slovenské rudohorie)
zdroj: www.mujweb.cz/veda/mineral
pridané:
28.1.2005

Mesto 22 km na SZ od Rožňavy. Naše jediné ložisko, na ktorom sa vyskytovali Ni-Co rudy v priemysel-ne významnom množstve a aj sa ťažili do roku 1880.

Okolie Dobšinej sa vyznačuje veľkým množstvom a rôznorodosťou rudných žíl. Ide o rozsiahly a v minulosti významný rudný revír. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1243 z čias kráľa Belu IV. V roku 1417 sa spomína Dobšiná ako mesto, ktoré získalo právo týždenných jarmokov. Kedy a kým bola povýšená na banské mesto však nie je známe. Medené rudy sa dobývali v 14. a 15.storočí. Spolu s Cu-rudami sa na niektorých miestach ťažili aj Ag-rudy. Železné rudy sa bansky ťažili najmä na severnom okraji obce. Od roku 1780 sa ťažili aj Ni-Co rudy, ktoré objavil Johann Gottlieb Schon. V 19.storočí ich ťažba dosiahla veľký rozmach a v svojich časoch bola Dobšiná najväčším Ni-Co ložiskom v Europe. Od roku 1875 ich ťažba začala upadať a postupne pre nerentabilnosť bola ukončená. Od roku 1914 do roku 1969 sa ťažili iba železné rudy.


Halda pri štôlni Dobrá nádej,
v pozadí Dobšiná

Geológia ložiska

V oblasti Dobšinej sa na pomerne malom území vyskytujú všetky základné jednotky gemerika. Značnú časť územia zaberajú horniny vlachovského súvrstvia gelnickej skupiny- kremenno-sericitické a chloriticko-sericitické fylity,metabazaltové tufy a tufity a horniny rakoveckej skupiny-fylity, metabazalty, spility a zelené bridlice. Osobitné postavenie majú medzivrstev- naté telesá gabrodioritov a amfibolických dioritov v rakoveckej skupine. Diskordantne na súvrstviach rakoveckej skupiny ležia polymiktné zlepence. V nadloží tohto súvrstvia vystupuje komplex pieskovcov a bridlíc s vložkami grafitických bridlíc. Charakteristickým členom na tomto území sú telesá serpentinizovaných ultrabázik (Dobšiná, Danková). Dobšiná je uzlom troch tektonických prvkov - severogemerickej synklinály, hnileckej antiklinály a styku veporika s gemerikom, čo vplýva na značnú pestrosť minerálnych asociácií.

Hydrotermálne minerálne asociácie

Na území dobšinského rudného revíru možno vyčleniť nasledovné minerálne asociácie:

1. kremenno-fuchsitová
2. sideritovo-ankeritová
3. karbonátovo-kremenno-sulfidická
4. barytová
5. barytovo-sideritová

Kremenno-fuchsitová mineralizácia - lemuje ako žilky sideritové žily, alebo vytvára samostat-né fuchsitovo-kremenné horniny, ktorých pukliny sú vyplnené Ni-Co minerálmi (štôlňa Ezechiel, Steiberg).

Sideritovo-ankeritová mineralizácia - metasomatózou šedých a tmavých krinoidových vápencov karbónu vznikali sideritové a ankeritové telesá. Metasomatické telesá sa nachádzaju severne od obce a tvoria dva pásy:

1. severnejší pás v celkovej dĺžke 4,5 km sa tiahne od Lanyiho huty cez Langenberg k Mlynkám,
2. južnejší pás od Jerusalembergu cez kótu Päť bukov a Steinberg k povrchovým lomom Altenberg-Massorter.

Popri metasomatických sideritovo-ankeritových telesách vznikali aj žily s obdobnou minerálnou asociáciou.

Karbonátovo-kremenno-sulfidická mineralizácia žilného typu - jednotlivé rudné žily v chotári Dobšinej môžeme rozčleniť podľa prevládajúcich minerálov do viacerých paragenetických podtypov: a)karbonátovo-niklovo-meďnaté, b)kremenno-karbonátovo-meďnaté, c)karbonátové s Pb-Sb minerálmi a d)barytové.

Karbonátovo-niklovo-meďnaté žily - pre Dobšinu charakteristický typ a pre vysoký obsah Ni-Co minerálov je anomáliou v Spišsko-gemerskom rudohorí. Výskyty Ni-Co mineralizácie sú nepravidelne rozmiestnené, ale môžeme ich rozčleniť do dvoch pásiem:

(1) významnejšie pásmo v dĺžke 3 km od štôlne Jakobi vo Veľkej vlčej doline cez štôlne Hilfegottes, Amália, Ezechiel až ku Dedičnej štôlni (pole Martiny, Coburg) a do údolia Tešnárky (ložisko Georgi).

(2) pásmo severnejšie od prvého tvorené zembergsko-tereziánskymi žilami. Tereziánske žily sa nachádzajú na južnom svahu vrchu Kruhová vo výške 700-900m n.m. (štôlne Langenberg, Jozef, Joremeny, Terézia a Ebeberg) a štôlňa Maria-Wolf na severnom svahu Kruhovej. Zembergské žily sú tri (Langenberg, Joremeny a Jozef).

Kremenno-karbonátovo-meďnaté žily - tento typ mineralizácie tvorí žilné pásmo tiahnúce sa od lokality Za skalou (v chotári Rejdovej) cez výskyty na svahoch Friedewaldu (kóta 718) , Spitzenhugel (kóta 729) a Peckenberg (kóta 661) až po lokality v oblasti vrchu Ostrá (Auf der Spitze) a v doline Rakovca (Krebseifen).

Karbonátové žily s Pb-Sb minerálmi - vyskytujú sa južne od Dobšinej na svahoch kóty 661 (Steingeräusch) a v údolí Hlbokej dolky (Tiefengrundel). Ide o pre Dobšinú výnimočnú mineralizáciu. Táto mineralizácia nadväzuje na Pb-Sb zrudnenie v Nižnej Slanej a možnu ju pokladať za súčasť pása antimonitového zrudnenia Spišsko-gemerského rudohoria.

Barytová mineralizácia - v okolí Dobšinej sa vyskytuje len ojedinele, najmä vo vyšších horizontoch sideritových metasomatických telies a na južnom svahu Kruhovej v štôlňach Langenberg a Joremeny.

Barytovo-sideritová mineralizácia s Cu a Hg-sulfidmi - vo vzdialenosti 10,5 km na západ od Dobšinej, na južnom svahu vrchu Ondrejisko (kóta 1270), v oblasti Čuntavy sa vo vápencoch a bridliciach nachádza sústava drobných žíl a žiliek barytovo-sideritovej mineralizácie s cinabaritom (ložisko Samuel).

Mineralógia ložiska

Primárne minerály - aikinit, albit, ankerit, antimonit, arzenopyrit, baryt, bizmut, bizmutín, Bi-sulfosoli, bornit, bournonit, dolomit, enargit, epidot, fuchsit, galenit, gersdorfit, hematit-spekularit, chalkopyrit, chalkostibit, chlority, jamesonit, kalcit, kobaltín, kremeň, lollingit, markazit, muskovit, nikelín, Ni-skutterudit, pararammelsbergit, pyrit, rumelka, rutil, siderit, skutterudit, smaltín, tennantit, tetraedrit, turmalín-skoryl, zinkenit

Sekundárne minerály - alofán, annabergit, aragonit, arzenolit, azurit, covellín, erytrín, evansit, farmakolit, chryzokol, kuprit, limonit, malachit, manganit, meď, pitticit, pyroluzit, rumelka, sadrovec, skorodit, tenorit, vivianit.

mujweb.cz/veda/mineral