Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - Chočské vrchy
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 29.10.2007

Chočské vrchy tvoria úzky horský chrbát smeru Z-V a spájajú Veľkú a Malú Fatru s Tatra-mi. V západnej časti dosahujú šírku 6 km, smerom na východ sa zužujú až na 2 km. Ich hranicou proti Veľkej Fatre je údolie Váhu medzi Ružomberkom a Kraľovanmi, proti Malej Fatre údolie Oravy medzi Kraľovanmi a Párnicou. Hranicu proti Tatrám tvorí Suchá dolina. Na juhovýchodnej strane hraničia s Liptovskou kotlinou, na severozápadnej strane so Skorušinskými vrchmi.

Chočské vrchy tvoria len druhohory, a to krížňanský a chočský príkrov (názov druhého je odvodený od vrchu Veľký Choč v tomto pohorí). Súvrstvia krížňanského príkrovu tu majú v podstate ten istý vývoj ako vo Veľkej Fatre. Najviac rozšírené sú jeho spodnokriedové (neokóm) súvrstvia v juhozápadnej časti pohoria, zatiaľ čo jurské a triasové zložky vystupujú len v menších ostrovoch v okolí Lúčok, Švošova a Stankovian. V jurských vrstvách sa vyskytuje bohatá fauna amonitov pri Lúčkach pod Vefkým Chočom, a to Hildoceras semipolitum, Pleydellia aalense, Grammoceras falladosum, Dactylioceras annulatum, na Skladanej skale Protogrammoceras celebratum, Pleuroceras spinatum, Hildoceras bifrons a iné

Veľký Choč od Dolného Kubína

Chočský príkrov buduje hlavne severovýchodnú časť pohoria, kým v juhozápadnei tvori prikrovové trosky, ako vrchol Šípu, Veľkého Choča, Čebraťu a iné. Sú v ňom zastúpené strednotriasové a vrchnotriasové súvrstvia. K strednému triasu patria tmavé a sivé vápence, rohovcové vápence a dolomity. Vo vrchnom triase prevládajú dolomity, no niekde sú vyvinuté i lunzské vrstvy. V dolomitoch a vápencoch sa na niektorých miestach vyskytuje fauna ramenonožcov, lastúmikov, ježoviek, ako aj flóra rias.

Okrem silného zvrásnenia súvrství krížňanského a chočského príkrovu sú tu výrazné zlomy popaleogénneho veku. Juhovýchodné ohraničenie pohoria oproti paleogénu Liptovskej kotliny je zlomové. Tento zlom je pokračovaním podtatranského zlomu. Druhou skupinou sú zlomy smeru SZ-JV. Takýto výrazný zlom ide cez Lúčky, kde na ňom vyvierajú minerálne pramene.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972