Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - Žiar
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
7.10.2007

Pohorie Žiar predstavuje horský prah, ktorý oddeľuje Hornonitriansku kotlinu od Turčianskej. Na juhozápade je proti Ponitriu obmedzený výrazným zlomom, proti Turčianskej kotline má zlomové obmedzenie v severnej časti od Kláštora pod Znievom po Rudno. Na severe hraničí s Malou Fatrou, na juhovýchode s Kremnickými vrchmi. Južnú časť pohoria tvorí z väčšej časti kryštalinikum, severnú druhohory. Druhohory vystupujú aj na malom priestranstve v juhovýchodnom cípe pohoria medzi Skleným a Ráztočnom.

V kryštaliniku Žiaru prevládajú granitoidné horniny, zatiaľ čo kryštalické bridlice vystupujú len v juhozápadnom cípe pohoria, západne od Skleného. Menšie kryhy sa nájdu i v strede masívu. Ide o pararuly, ktoré sú značne migmatitizované. Medzi skupinou biotitických rúl sa nachádzajú svorové ruly, biotitické, dvojsľudové a kvarcitické pararuly, niekde i biotitické pararuly so silimanitom a granátom, ktoré sa vyskytujú obyčajne v styku s granitoidnými horninami. Tvoria sedimentárnu zložku, čiže parazložku migmatitov, hybridných granodioritov, prípadne i vložky v rulách. Prítomnosť granátu je niekedy taká značná, že tvorí až štvrtinu zloženia horniny.

Z granitoidných hornín prevláda v tomto pohorí svetlá biotitická až dvojsľudová žula. Je strednozrnná až hrubozrnná, zo sľúd je častejší biotit, zriedka sa vyskytuje muskovit. Žula je porfýrovitá, s výrastlicami ortoklasu a mikroklínu. Vystupuje spolu s autometamorfovanými granitmi, ktoré sú tiež porfýrovité. Obsahujú viac muskovitu ako predošlý typ. V kryštalickom jadre Žiaru vystupujú aj apliticko-pegmatitické žuly v nepravidelnom pásme v severozápadnej a južnej časti pohoria. Svojím zložením sa podobajú aplitom a pegmatitom, ale nevytvárajú tu žily, len šošovky.

Druhohorné komplexy patria k trom jednotkám, a to k obalovej sérii, krížňanskému a chočskému príkrovu.

Žiarska obalová séria vystupuje na severozápadnom okraji kryštalinika medzi Slovenským Pravnom a Pravencom. Začína sa súvrstvím spodného triasu, svetlými kremencami, prípadne arkózovými pieskovcami, ktoré prechádzajú do nadložia ako pieskovce a piesčité pestré bridlice. Stredný trias tvoria naspodku tmavé až čierne vápence s bielymi kalcitovými žilkami, vyššie svetlé až biele vápence, nad ktorými ležia dolomity, zasahujúce pravdepodobne až do vrchného triasu. Vrchný trias predstavuje karpatský keuper, so zvyčajným vývojom pestrých, prevažne červených bridlíc, v ktorých sú časté polohy pieskovcov a dolomitov. Miestami je nad keuperom vyvinuté súvrstvie tmavých až čiernych bridlíc s polohami organogénnych vápencov, patriace k rétu.

Jura má prevažne bridličnatý vývoj, v ktorom prevládajú tmavosivé až čierne ílovité a slienité bridlice. V spodnej časti súvrstvia v liase k nim pristupujú krinoidové a slienité vápence, miestami s rohovcami. V tomto súvrství na Pálenom vrchu pri Rudne sa nachádza bohatá fauna ramenonožcov (Terebratula punctata, Rhynchonella greppini, Spiriferina alpina, Pecten vertiállus, Avicula inaequivalvis) a amorútov (Echioceras raricostatum, Lytoceras sp., Partschiceras sp., Coenoceras sp., Phylloceras sp., Harpoceras sp.). Vo vrchnej časti jury, v dogeri a malme, vystupujú okrem bridlíc doskovité vápence s rohovcami. Spodnú kriedu tvoria doskovité slienité vápence s rohovcami, ktoré obsahujú mikrofaunu kalpionel. Najvyššími členmi súvrstvia sú sivé a tmavé sliene s polohami piesčitých vápencov a pieskovcov, patriace k strednej kriede — albu.

Na južnom okraji kryštalinika Žiaru — medzi Skleným a Ráztočnom — je takisto vyvinutá obalová séria, zvaná ráztočnianska. Jej jednotlivé členy tvoria však zväčša iba malé šošovky.

Krížňanský a chočský príkrov, ktoré budujú najmä severnú časť Žiaru, majú obdobný vývoj ako v Strážovských vrchoch, z ktorých sem zasahujú. Preto sa tu nimi nebudeme bližšie zaoberať.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972