Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Klenovský vepor - 1. časť
zdroj:
Rastislav Sabucha
pridané:
18.6.2007

Krásny vrch s nezabudnuteľným tvarom je výraznou dominantou východnej časti Veporských vrchov. Kopec dosahuje nadmorskú výšku blížiacu sa k 1400 m. Vďaka tomu je vrchol porastený veľmi pekným, málo známym a zachovalým pralesovitým vysokohorským lesným porastom.


Pohľad na vrcholové bralá Klenovského vepra z juhu

Vepor je nádhernou ukážkou pozostatku vypreparovaného lávového andezitového prúdu. Andezitový zvyšok sa nachádza uložený na typických horninách veporika. Veporikum je geologická jednotka nachádzajúca sa v západnej časti Slovenského rudohoria. Charakteristická je predovšetkým masívnym výskytom magmatitov – predovšetkám žúl a granodioritov. Významný podiel majú aj metamorfity.

Podrobnejší opis veporika možno na „nete“ nájsť napr. na stránkach Infoveku (www.infovek.sk), kde sa o ňom dozvieme toto:

K veporiku počítame: (1) kryštalinikum západnej časti Slovenského Rudohoria, Kráľovohoľských Tatier a Čiernej hory a jeho mladopaleozoický a mezozoický sedimentárny obal, (2) sústava príkrovov budovaných mezozoickými sekvenciami v pásme jadrových pohorí, ležiacich nad tatrikom.

Veporikum, pozostávajúce z hercýnskeho kryštalinického sokla a jeho obalu, spočíva nasunuté na tatriku - plochu násunu indikuje čertovická línia. V južnej časti sa veporikum ponára pod gemerikum, čo indikuje lubenicko-margecianska línia. Vnútorná stavba kryštalinického fundamentu veporika je komplikovaná a pozostáva z viacerých litotektonických jednotiek (komplexov). Ide o komplexy granitoidov a vysoko metamorfovaných hornín a o komplexy nízko metamorfovaných hornín staršieho paleozoika, ktoré sú v severnom veporiku (kraklovská zóna) a v južnom veporiku (kohútska zóna) litologicky odlišné. Rozdielnosti sú aj vo vývoji mladšieho paleozoika a mezozoika. Tektonická superpozícia komplexov kryštalinika vo svojom základe vznikla už pri hercýnskych tektonických procesoch, i keď špeciálne vo veporiku je do značnej miery rejuvenizovaná alebo deštruovaná alpínskymi procesmi. V severnom veporiku mladopaleozoický a mezozoický obal má afinitu ku krížňanskému príkrovu. V južnom veporiku je mladopaleozoický obal zastúpený vrchným karbónom a permom. Mezozoický obal je zachovaný len fragmentárne. Pozostáva zo siliciklastických sedimentov, spodnotriasových kremencov, dolomitov, kryštalických vápencov a z rohovcových vápencov s čiernymi vápnitými bridlicami a zásadne sa líši od obalu pri severnom obmedzení chýbaním karpatského keuperu. Vo veporiku sú okrem rozdielneho kryštalinika zastúpené dve faciálne oblasti mladšieho paleozoika i mezozoika. Na základe toho je vyčlenené južné veporikum a severné veporikum.

Veporikum reprezentované skupinou pripovrchových príkrovov ležiacich nad tatrikom vo všetkých jadrových pohoriach (= fatrikum) má jednotný vývoj triasu (s charakteristickou fáciou karpatského keuperu). V jurskom cykle v prevažnej časti krížňanského príkrovu prevláda panvová sedimentácia s fleckenmergelom, radiolaritovými vápencami a radiolaritmi, v prahových vývojoch prevláda sedimentácia krinoidových a piesčitých vápencov. Spodná krieda je zastúpená pelagickým súvrstvím.

Je veľmi pravdepodobné že veporikum (jeho rudohorské kryštalinikum) bolo aspoň sčasti v minulosti prekryté aj vrstvou nadložných sedimentov. V treťohorách, počas vrásnenia, ktoré zdvihlo pohoria v Karpatoch sa v tejto tektonicky aktívnej oblasti vytvárali trhliny, vedúce k výrodu sopečných hornín.

Milióny rokov trvajúca erózia však odniesla väčšinu „nánosov“ a odhalila holé kryšatlinikum, na ktorom len zriedkavo nachádzame trosky nadložných hornín. Takto bol vypreparovaný aj lávový prúd Klenovského vepra. Treba pripomenúť, že nie je osamotený. Podobný vrch s rovnakým osudom nachádzame aj pri Ľubietovej na sever od Poľany a tiež nesie názov Vepor.

Klenovský vepor sprístupňuje turistom Rudná magistrála, ktorá sa vinie stredoslovenskými pohoriami od západu na východ. Vrcholové partie kopca sú súčasťou prírodnej rezervácie, platí tu piaty, najprísnejší stupeň ochrany prírody (pre maloplošné územie). Na vepri sa teda do prírodného prostredia veľmi nezasahovalo a ani zasahovať nebude a tento krásny kút by mal ostať pomerne „nepoškvrnený“.

Vrchol kopca je tvorený akousi plošinou, ktorá na juhu spadá strmými skalnými stenami o niekoľko desiatok metrov.

Hornina, minerály

Vrchol Klenovského vepra je budovaný sivým až sivo hnedým andezitom. Andezit je prevažne jemnozrnný. Je jasné, že tuhol veľmi rýchlo. Obsahuje len slabo viditeľné zrná (výrastlice) minerálov, predovšetkým svetlejšie sodno vápenaté živce ale aj tmavé amfiboly a pyroxény. Zrnká minerálov nepresahujú veľkosťou niekoľko milimetrov. Na vzorkách horniny, často nachádzame póry – láva musela obsahovať množstvo plynu. Celkovo andezit pôsobí pomerne mäkko – porézne a krehko. Jednotlivé kusy horniny sa ľahko lámu a štiepu. Na povrchu býva andezit často zvetraný a pokrytý hnedou (oranžovo - hnedou) vrstvičkou Fe minerálov.

Pre klenovské andezity je charakteristická aj doskovitá textúra – ovplyvnená pravdepodobne smerom tečenia lávy v prúde. Doskovitosť je veľmi dobre pozorovateľná predovšetkýchm na bralách v južnej stene kopca. Na odkrytých skalných útvaroch vidieť, že smer dosiek je takmer vodorovný.

V okrajovej časti tohto výskytu neovulkanických hornín sa nachádzajú aj menšie množstvá pyroklastického materiálu – sopečného tufu. Sú ešte menej odolné voči mechanickému rozpadu ako andezity. Aj v prírode preto ľahko zvetrávajú.

Turistika

Klenovský vepor je obľúbeným a vyhľadávaným turistickým cieľom, patrí k najvyšším bodom v Slovenskom rudohorí, a je z neho pekný výhľad. Veľmi pekný je pralesovitý prevažne smrekový lesný porast (s bukom, jedľou a javorom). Pripomína vzácne lesné porasty na Poľane a je zriedkavým príkladom „takmer vysokohorského“ pralesa v Rudohorí.

Na vrchole Vepra je inštalovaná smerová ružica, ktorá informuje o výhľade. Tento je predovšetkým za jesenného a zimného počasia veľmi pekný.

Pri zostupe z Vepra sa ľahko presvedčíme, že andezitový príkrov je plošne len málo rozsiahly, asi kilometer od vrcholu kopca sa už v podloží hlásia typické granitoidné horniny veporika. Pre turistov je významnou pomocou pomerne známa chatka – útulňa na Varte, južne od vrcholu. V okolí je veľa skvelých lesných zvážnic, ktoré sú ideálnym terénom pre horskú cyklistiku.

1. časť   2. časť