Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Odkryté morény v Tatrách
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 2.6.2007

Dobre známa a tisíckrát pretriasaná víchrica, ktorá postihla v roku 2004 predhorie Vysokých Tatier narobila v tamojších lesoch paseku, ktorú azda ani nie je v našich podmienkach s čím porovnať. Ako každá katastrofa, aj táto odhalila veľa skrytého (v prírode samej, v krajine a v neposlednom rade aj v ľudských hlavách).

Pohľad od Štrbského plesa na tatranské podhorie. Štrbské pleso
je typické morénové jazero. Dobre viditeľné sú mierne, pozvoľna
klesajúce svahy tatranského fluvioglaciálu. V pozadí Kráľova hoľa

Monokultúrne smrekové lesy, pokrývajúce ako súvislý pás najnižšie tatranské polohy zmizli (tentoraz ich naozaj sfúklo). Namiesto nich sa rozprestiera pod Tatrami obrovské kalamitisko. Hoci už nie mesačná krajina, pretože rýchlo zarastá vegetáciou, ale predsa len viditeľná jazva na tvári tatranskej krajiny.

Jedno maličké pozitívum ale pohroma priniesla. Takmer dokonale odkryla terén, ktorý bol dovtedy vďaka súvislej vrstve lesa len málo viditeľný. Na mnohých miestach sa nám teraz naskytol pohľad na ľadovcové „usadeniny“ Tatier bez maskujúcej pokrývky.

Je jasné, že tento stav (našťastie) nebude dlho trvať, takže nemusí byť na škodu prechádzka aj po inak dosť nezaujímavom a veľmi depresívne pôsobiacom kalamitisku.

Vysoké Tatry sú slovenským pohorím, kde bola činnosť ľadovcov najintenzívnejšia. Štíty a doliny boli obrúsené masami pohybujúceho sa snehu a ľadu. Tento tlačil pred sebou „horu“ materiálu. Morény sa ukladali pred čelom ľadovca, po jeho bokoch aj pod ním. Materiál (kamenie) sa obrusoval, drvil a premiešaval.

Keďže „zima“ nebola stále rovnaká, ľadovec sa posúval - niekedy bol dlhší, inokedy kratší. Často rozrušil už predtým uložený materiál a vyformoval nové útvary. Z ľadovcov vytekali potoky, ktoré premiestňovali nespevnené sedimenty, znovu obrusovali materiál a ukladali ho.

Na podhorí Tatier sa tak vytvoril zaujímavý druh krajinného reliéfu, ktorý dostal názov fluvioglaciál (teda glaciálne útvary pozmenené potočnou a riečnou sieťou). Tento geologický útvar leží často už na paleogénnych sedimentoch Podtatranskej kotliny. Bližšie k horám sa nachádzajú mohutné uloženiny, ktoré zanechali čelá postupujúcich morén.

Veľmi pekný je aj pohľad zhora - napríklad z niektorých miest pod tatranskou magistrálou. Tatranské predhorie má charakter miernych svahov - čo trochu klame, nepriek tomu sa veľká časť kalamitiska nachádza už v nadmorskej výške nad 1000 metrov, takže je z neho dobrý výhľad dole a pri dobrom počasí až k hrebeňom Nízkych Tatier. Dobre je viditeľná sieť potokov, rozhlodávajúcich podhorie.

Prechádzka po odkrytej „moréne“ môže odhaliť mnohé skryté formy mikroreliéfu, ktoré inak pod pokrývkou lesa nemáme šancu zbadať. Na kalamitisku nachádzame početné preliačiny a „ryhy“, ktoré sa stali akýmisi nádržkami, v ktorých sa hromadí dažďová voda aj voda z topiaceho sa snehu. Tieto dočasné „plieska“ sa zvyknú volať aj jamníky (možno odtiaľ je aj názov Jamníckej doliny). Voda však v nich nezostáva natrvalo - zvyčajne sa v lete následkom vysychania a pretekania do spodných vrstiev stratí. V niektorých miestach, kde  boli svahy morén strmšie vznikli zaujímavé ukážky vodnej erózie.

Čo sa týka erózie, myslím si, že krik ochranárskych zoskupení, ktorý sa okolo nej strhol bol predčasný. Je pravda, že les ako ochrana pred eróznym pôsobením vody je ideálny, v súčasnosti - tretí rok po katastrofe už len ťažko nájdeme miesta, kde by sa nachádzala plocha ktorá by bola celkom nepokrytá vegetáciou. Väčšinu plôch, ktoré neboli zalesnené alebo sa na nich nevyskytovalo prirodzené zmladenie drevín je teraz porastená hustým kobercom smlzu (tráva, latinsky Calamagrostis). Tento rastie buď v trsoch alebo pokrýva plochu jednotlivo, každopádne však v kombinácii s inými druhmi tráv a malinou vytvára určitú izolačnú vrstvu, chrániacu pôdu pred priamym pôsobením vody.

Horniny

Zaujímavé je horninové zloženie morén. Ľadovec dokázal premiešať aj úlomky hornín zjavne nepochádzajúcich z jednej lokality a vytvoril zaujímavú zmes. Napríklad v okrajových častiach Tatier (na východe v blízkosti Belianok) sa v morénach nachádzajú vápence, kremence, pieskovce a iné horniny spolu s žulami, granodioritmi a ďalšími horninami kryštalinika. Početné sú aj nálezy pegmatitov či aplitov (žilných hornín podobných žulám).

Minerály

Poniektoré kamene ukryté v morénach skrývajú napríklad žily kremeňa s občasným epidotom. Veľmi vzácne sa dajú nájsť aj žilky hydrotermálneho pôvodu s miniatúrnymi stopami rudných minerálov. Opisované sú napríklad výskyty slabého antimonitového zrudnenia okolo Kriváňa. Veľmi zriedkavé sú aj nálezy Cu - zrudnenia, prípadne pyritu. Tieto majú väčšinou mikroskopickú povahu.

Ďalší pohľad na tatranské podhorie. V pozadí
východné hrebene Nízkych Tatier

Tatranská kalamita postihla predovšetkým nižšie polohy

Pohľad na Vysokú - jeden z najkrajších tatranských vrchov.
V centrálnej časti Tatier sú najlepšie viditeľné stopy
ľadovcového modelovania

rs