Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Malá Fatra - geologická stavba pohoria
zdroj: Malá Fatra, turistický sprievodca
pridané: 19.1.2007

Z hľadiska geologickej stavby patrí Malá Fatra k jadrovým, čiže kryštalicko-druhohorným pohoriam a skladá sa z kryštalického jadra a z obalu druhohorných sedimentárnych (usadených) hornín. Podstatnou mierou sa na jej stavbe podieľajú horniny kryštalinika, zatiaľ čo horniny druhohôr budujú sev. a juhozáp. časť a úzkym pruhom vrúbia záp. okraj pohoria, kde vystupujú i horniny mladšieho paleozoika.

Malofatranský hrebeň. Foto: www.iskra.sk

Kryštalické jadro Malej Fatry tvoria kryštalické bridlice (najmä ruly a paraluly) a granitoidné horniny (biotitický granodiorit až kremenný diorit ďumbierskeho typu a granodiority až žuly magurského typu). Zastúpenie jednotlivých hornín kryštalinika je však nerovnomerné. Kryštalické bridlice sa vyskytujú len v juž. časti pohoria na vých. svahoch Lúčanskej Fatry. V Krivánskej Fatre sú horniny kryštalinika zastúpené na juž. svahoch od dol. Kúr cez Starý hrad až po dol. Bystrička. V sev. časti vystupujú v jedinom erozívnom okne vo Vrátnej na V od chaty Vrátna.

Horniny mladšieho paleozoika sú zastúpené veľmi útržkovite. Ku karbónu patria tmavé jemnopiesčité fylity, ktoré sa vyskytujú južne od obce Stráňavy na záp. obvode kryštalického jadra. Perm je vyvinutý v úzkom pásme na záp. svahu v okolí Kuneradu. Tvorí ho súvrstvie pestrých sericitických bridlíc, ktoré sa striedajú s arkózovitými pieskovcami. Pieskovce často prechádzajú do hrubozrnných arkóz až zlepencov.

Kryštalimkum Malej Fatry je chudobné na výskyt rúd. Je tu len niekoľko mineralogických nálezísk: antimonit pri Bystričke na Turci a Trebostove, chalkopyrit v hydrotermálnych žilkách pri Višňovom a Strečne a molybdén v aplitických žilkách na vých. svahu Veľkej lúky.

Horniny mezozoika (druhohôr) sú zastúpené v troch jednotkách: v obalovej malofatranskej sérii, krížňanskom a chočskom príkrove.

Malofatranská obalová séria je vyvinutá v sev. časti pohoria a buduje oblasť záp. od Párnice, oblasť Veľkého a Malého Kriváňa a zasahuje až do Strečna.

Krížňanský príkrov buduje sev. svahy pohoria, kde leží na malofatranskej sérii. Na juhozáp. okraji leží na kryštaliniku a úzkym pásom vrúbi záp. okraj Lúčanskej Fatry.

Chočský príkrov v Malej Fatre je málo rozšírený, tvorí však morfologicky najčlenitejšie časti pohoria, ako Veľký a, Malý Rozsutec, Sokolie, Boboty, Strečno a pod. Tieto trosky tvorí len stredný, sčasti vrchný trias. Naspodku sú tmavosivé vápence, zväčša však dolomity. Podstatnú časť chočského príkrovu tvoria masy dolomitov.

Geomorfologické pomery. Na neobyčajne pestré geologické podložie Malej Fatry sa viaže veľká rozmanitosť geomorfologických tvarov. Reliéf pohoria sa vytvára, hl. vo vzťahu k odolnosti jednotlivých hornín voči zvetrávaniu. Na horninách kryštalinika, ktoré prevažujú v Lúčanskej Fatre a na juž. svahoch Krivánskej Fatry, vyvinuli sa hladko modelované povrchové tvary. Pri tvorení reliéfu na týchto horninách sa uplatňovali hlavne mylonitové pásma a systémy  puklín. Svahy chrbtov sú prevažne zarovnané, hladké a 1 majú konvexné a priame profily. Sutinové a náplavové kužele sa vyskytujú iba v dolných častiach svahov. Hl. doliny majú pravidelný tvar písmena V bez širších naplavených štvrtohorných alúvií. Na styku kryštalinika a kremencov obalovej série vznikol rad prameňov, ako Mojžišove pramene, ktoré napájajú Šútovský vodopád.

V porovnaní s reliéfom granodioritových častí kryštalického masívu Krivánskej Fatry je reliéf na kryštalických bridliciach Lúčanskej Fatry celkove hladší. Chrbty a stráne sú pretiahnutejšie, menej členité. Granodiority krivánskej časti pretínajú často zóny mylonitov. Na nich sa na chrbtoch vyvinuli sedlá (napríklad Príslop pod Kľačianskou Magurou) a na stráňach dolinové zárezy a úvaliny (v Hoskore, Sučianskej a Šútovskej dol.). Menej porušené granodiority vyčnievajú zo siete zníženín ako zaokrúhlené kopčeky, niekedy korunované skalkami alebo skupinami veľkých balvanov. Hojnejšie sutiny pozorujeme v okolí Starého hradu a odtiaľ cez Krivé až po Lipovec. Medzi ojedinelé a zaujímavé tvary reliéfu na podloží hornín kryštalinika patrí tiesňava Tesnô vymodelovaná v Šútovskej dol. na S od vodopádu.

Celkom odlišný je reliéf na horninách druhohôr (rnezozoika). Súvisí to s inou odolnosťou hornín voči zvetrávaniu a ich rozdielnou štruktúrou. V rámci týchto hornín vzniká však reliéf na horninách obalovej a krížňanskej série a na horninách chočského príkrovu.

Druhohorné horniny chočského príkrovu, ktorý sa nasunul nad krížňanský, tvorí mohutný komplex vápencov a dolomitov od stredného triasu po spodnú kriedu. Tieto odolné horniny vystupujú ako samostatné vrchy výrazne odlišné od hladkých foriem reliéfu na slienitých a ílovitých horninách krížňanského príkrovu. Ide o bralnú vápencovo-dolomitovú čiapku Kľaku v juhozáp. časti Malej Fatry a najmä o bralné trosky chočského príkrovu Veľkého a Malého Rozsutca. Podobne Boboty a Sokolie vyčnievajú nad hladký reliéf Vrátnej a Podžiaru, vytvorený na spodnokriedových slieňoch a slienitých bridliciach krížňanského príkrovu. Reliéf nadložených dolomitov tejto časti pohoria vytvára krásnu scenériu krajiny.

Potoky, ktoré sa dostávajú z prostredia hladkých tvarov povrchu krížňanského príkrovu na vápence a dolomity chočského príkrovu, vyhĺbili v nich úzke skalné doliny a pravé tiesňavy, napríklad Dolné, Nové a Horné Diery, Tiesňavy medzi Bobotami a Sokolím. Kratšie svahové dolinky bývajú často suché, skrasovatené. Svahy sú tu strmé a mávajú často skalné steny, najmä na masívnejších vápencoch. Dolomity zvetrávajú na tvary veží, vežičiek, obsypaných hranatou dolomitovou drvinou. Vzniká tak neobyčajne estetický typ krajiny s množstvom romantických brál, z ktorých niektoré svojím tvarom pripomínajú ľudskú postavu (Mních), zviera (Ťava, Krokodíl, Kohútik), či podobu predmetov (Jánošíkova posteľ, Fajky). Doliny zahĺbené naprieč cez pásy vápencov a dolomitov sú úzke a chrbty rázsoch sú oproti okoliu zvýšené. Tento typ reliéfu je typický pre Sokolie, Boboty, Malý a Veľký Rozsutec a v menšom rozsahu i pre oblasť Hoblíka, Kozla a Kojšovej.

Na kremencoch obalovej a krížňanskej série vznikol hladšie modelovaný reliéf napríklad v okolí Meškalky, ktorý je prerušovaný skalnými morami z obdobia starších štvrtohôr — pleistocénu (pod Mojským grúňom, pod Veľkým Kriváňom a v menšom rozsahu inde na kremencoch).

Podľa typu reliéfu patrí Malá Fatra svojím výškovým rozpätím 340—1 709 m do nižšej hornatiny až veľhornatiny, alebo nízkej vysočiny až vysokej vysočiny, pričom prevahu majú stredovysočiny.

Vývoj povrchu Malej Fatry vo štvrtohorách ovplyvnilo posledné zaľadnenie, počas ktorého Malá Fatra vystupovala nad hranicu trvalej snehovej pokrývky asi o 200 m. Zaľadnenie bolo v krivánskej časti nepatrné.

Krasové formy. Územie Malej Fatry, ktoré budujú horniny druhohôr, možno z hľadiska krasových foriem rozdeliť na dve časti. Jednak je to územie budované vápencami a dolomitmi obalovej a krížňanskej série a jednak oblasť budovaná dolomitmi a vápencami chočského príkrovu.

Z krasových javov na horninách obalovej a krížňanskej série sa vyskytujú jaskynné útvary, krasové pramene, priepasti, škrapy, závrty a tiesňavy. Ide o oblasť Stratenca v závere Kukurišovej dol., oblasť Malého Kriváňa, Belskej doliny a záver Vrátnej, kde sa vyskytuje zatiaľ najväčší jaskynný systém v Malej Fatre.

Druhá krasová oblasť je na území budovanom horninami chočského príkrovu. Ide o bizarné tvary reliéfu v dolomitoch' Sokolia, Bobôt a oboch Rozsutcov, kde sa vyskytujú tiesňavy, kaňony, vodopády, obrie hrnce, pereje, škrapy, závrty, polosuché dolinky, jaskynné útvary až jaskyne, z ktorých najcennejšia, ale pre turistov neprístupná je Krištáľová jaskyňa.

Malá Fatra, turistický sprievodca