Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Rojkovské rašelinisko
zdroj: www.sazp.sk
pridané: 7.11.2006

Okres: Ružomberok
Chránené územie: Prírodná rezervácia
Plocha areálu: 3,5 ha
Náročnosť terénu: nenáročný
Rok vyhlásenia : 1950

Zaujímavosti: je tu prameň minerálnej vody a viacero termálnych prameňov, nachádza sa tu chránený prírodný výtvor Rojkovská travertínová kopa, vyhlásená r.1984, zriedkavý geomorfologický útvar – travertínová kopa s vrcholovým jazierkom vytvoreným výverom bohatých uhličitých prameňov, štátna prírodná rezervácia  Šíp,

Rašeliniskové biotopy: ostrica Davallova, páperník širokolistý, parnasia močiarna, pichliač močiarny, breza plstnatá, vŕba popolová, kľukva močiarna, rosnička okrúhlolistá a i.

Pôdy: prevažne rendziny, typické až vylúhované na zvetralinách karbonátových hornín, menej hnedé lesné pôdy

Čo je to rašelina

Rašelina je organický sediment, ktorý sa utvoril z rastlinných tiel vo vodnom prostredí bez prístupu vzduchu. Vznikla v celých štvrtohorách a je najmladšou formou uhlia. Rašeliniská pokrývajú plochu 260 km2, čo predstavuje 0,57% celkovej rozlohy Slovenska.

Na miestach s trvalým nadbytkom povrchovej alebo podzemnej vody a s nedostatkom kyslíka dochádza k hromadeniu odumretých rastlín v rôznom stupni rozkladu. Odumretá rastlinná hmota sa nazýva rašelina, ak obsahuje viac ako 50% spáliteľných organických látok v sušine.  Na miestach, kde je voda obohatená o minerálne látky, predovšetkým v nižších polohách vznikajú vrchoviská. Medzi nimi je prechodný typ – prechodné rašeliniská. Rašeliniská môžu byť nelesné, s roztrúsenými drevinami, krovinné a lesné.

Rašeliniská možno nájsť na 60% mokraďových územiach na celom svete, od subtropických a boreálnych oblastí po tropické dažďové lesy a najjužnejšie výbežky Južnej Ameriky. V niektorých krajinách bolo však zničených alebo poškodených až 90% týchto významných ekosystémov. Odhaduje sa, že z povrchu zeme z nich vymizlo až 50% a ich deštrukcia ďalej pokračuje.

Rašeliniská – ohrozené ekosystémy

Rašelinu poznáme všetci. No keď si ju kupujeme balenú v menších či väčších vreckách, asi neuvažujeme o tom, odkiaľ je a akú má skutočnú hodnotu. Rašelina vznikla na rašeliniskách, ktoré sú mimoriadne cenné preto, že tu žijú mnohé reliktné, vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov, hlavne bezstavovcov. Preto v mnohých európskych krajinách už intenzívne pracujú na obnove zničených rašeliníck. Aká je situácia u nás?

Rašeliniská vznikali koncom  doby ľadovej a najmä v pozdnom glaciáli, asi 12 000 – 8 000 rokov pred n.l. Vtedy boli u nás prírodné pomery blízke pomerom v súčasnej subarktickej oblasti, vo vyšších horách i arktickej oblasti. Rašeliniská pokrývajú plochu 260km2, čo predstavuje 0,57% celkovej rozlohy  Slovenska. Na Slovensku rozlišujeme tri typy rašelinísk: vrchoviská, prechodné rašeliniská, chudobné a bohaté slatiny. Z hľadiska druhovej doverzity sú veľmi významné minerálne bohaté slatiny, na ktorých sa nachádza mnoho druhov ohrozených spoločenstiev, v ktorých žije veľa ohrozených druhov rastlín aj živočíchov.

V prírodnej rezervácii Rojkovské rašelinisko sa na rozlohe iba 2,9 ha zaznamenalo 160 druhov vyšších rastlín a 17 rastlinných spoločenstiev.

Prečo ich je menej

Ťažba rašeliny sa začala rozvíjať v 18. Storočí, ale bola lokálna a maloplošná. Rašelina sa využívala aj ako palivo. Na mnohých miestach sa ťažila neorganizovane, čo devastovalo pôdu i krajinu. Vzrastajúci dopyt po rašeline bol najmä v poľnohospodárstve a záhradníctve, ale aj na balneoterapeutické účely. V súčasnosti sa u nás rašelina ťaží veľkoplošne pomocou strojov najmä na Orave.

Odvodňovanie rašelinísk spôsobuje, že sa zvyšuje odtok podzemnej vody z rašeliniska, čo môže viesť k úbytku a stlačeniu rašeliny. Eutrofizácia rašelinísk nastáva vtedy, ak je lokalita dlhodobejšie zaplavovaná, prestane sa obohacovať alebo sa dostáva do ekosystému znečistená povrchová voda. Výsledkom je nízke nasýtenie rašeliny vápnikom, jeho vyplavovanie a zvýšenie obsahu fosforu. Sukcesné zmeny sa prejavujú hlavne zarastaním drevinami a inváznymi druhmi tráv. Dreviny významne vysušujú lokalitu tým, že čerpajú vodu koreňmi a v korunách zachytávajú časť zrážok.

Obnova rašelinísk

Obnova rašelinísk predstavuje pomerne zložitú problematiku, s ktorou máme u nás len málo skúseností. Cenné poznatky možno čerpať z Veľkej Británie, Nemecka a Holandska, kde sa obnove rašeliny venujú už dlhodobo a systematicky.

Pri obnove rašelinísk je nevyhnutné poznanie súčasných hydrologických podmienok. Inou alternatívou je koncentrácia na rozšírenie typov podzemných vôd, ktoré by mali odrážať charakter ich toku. Zvýšiť hladinu podzemných vôd možno zablokovaním odvodňovacích kanálov, a to zasypaním vhodným materiálom, alebo pomocou rôznych hrádzí z dreva alebo iných materiálov. Pri obnove rašelinísk sa používa aj technika odkrytia vrchnej vrstvy pôdy. Odstráni sa tým preschnutá vrstva rašeliny so zvýšeným obsahom živín a zároveň sa dostane podzemná voda na povrch.

Ochrana rašelinísk

Hoci najvýznamnejšie rašeliniská sú zákonom chránené, v mnohých prípadoch ľudia svojimi aktivitami narušili vodný režim v okolí chráneného územia, čím na ňom iniciovali degradačné procesy. V súčasnosti nemáme presné údaje o rozšírení rašelinísk. Zákonom chránených je 115 maloplošných území s rozlohou 2 773 ha.

Rašeliniská jednoznačne patria k najohrozenejším ekosystémom Slovenska. Hoci u nás nikdy neboli veľkoplošne rozšírené, ich význam z hľadiska biodiverzity a ekologickej funkcie ďaleko presahujú ich reálnu rozlohu. Špecifické stanovištné podmienky jednotlivých typov rašelinísk tu umožňujú existenciu jedinečným a vzácnym spoločenstvám rastlín a živočíchov. Z tohoto hľadiska majú tieto biotopy nenahraditeľné miesto a význam v rámci biologickej rozmanitosti prírody.

Rašeliniská sa takto stávajú aj vďačnými objektami vedeckého skúmania zmien a striedania sa spoločenstiev živých organizmov na našom území v priestore a čase.

sazp.sk