Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Íly v geologických procesoch - 5. Halloyzit, dickit, nakrit
zdroj: Íly v geologických procesoch, Vladimír Šucha, Acta geologica slovaca, 2001
pridané: 4.10.2006

HALLOYZIT

Je veľmi podobný na kaolinit. Má podobné vlastnosti aj prostredia vzniku. Je otázne, či existujú dve variety halloyzitu alebo len jedna. Iste existuje varieta, v ktorej sú vzájomné sily medzi jednotlivými vrstvami slabé, čo umožňuje prítomnosť 0,29 nm hrubej vrstvy vody medzi nimi (Giese, 1988). Tým dochádza aj k zmene medzivrstvovej vzdialenosti, ktorá sa z pôvodných 0,71 nm zmení na 1,0 nm (obr. 4.4). Voda z medzivrstvia veľmi ľahko odchádza už pri prudšom sušení alebo vo vákuu, čím sa zmení aj d-parameter opäť na 0,71 nm. Otázna je varieta halloyzitu bez medzivrstvovej vody. Viacerí odborníci ju vyčleňujú ako samostatnú varietu (Moore a Reynolds, 1997), ale mnohí ju považujú len za slabo usporiadaný kaolinit. Halloyzit je charakteristický tvarom svojich kryštálov (obr. 4.5). Vo väčšine prípadov tvorí rúrkovité zriedkavejšie globulárne častice. Najvýznamnejšou akumuláciou halloyzitu v Západných Karpatoch bolo už vyťažené ložisko Biela hora pri Michalovciach (Kraus a Kužvart, 1987).

DICKIT A NAKRIT

Sú monoklinické minerály podskupiny kaolinitu. Od samotného kaolinitu sa dajú odlíšiť relatívne ťažko, len detailnejším štúdiom nebazálnych hkl reflexov pomocou rtg difrakcie (Murray et al., 1993). Sú charakteristickými minerálmi hydrotermálnych procesov, aj keď transformácia kaolinitu na dickit bola opísaná aj v neskoršom diagenetickom štádiu premeny klastických sedimentov.

Vo všeobecnosti sa predpokladá, že obidva tieto minerály sú predchodcami fylosilikátov typu 1:1. Pomerne ťažko je ich odlíšiť mineralogickými identifikačnými metódami, ale chemicky sú dosť odlišné. Pomer SiO2 k Al2O3 je pre alofán 1,3 až 2,0 a pre imogolit 1,05 až 1,15. Obidva minerály sú odlišné aj morfologicky. Alofán tvorí guľovité častice, zatiaľ čo častice imogolitu sú valcovité. Najčastejšie vznikajú v pôdach formovaných na vulkanickom popole, hoci v tropických humídnych oblastiach boli obidva minerály identifikované aj na pôdach vznikajúcich priamo na bazaltoch. Imogolit, ako produkt zvetrávania, obvykle tvorí povlaky vo forme tenkého filmu na povrchu úlomkov.

Na druhej strane alofán vytvára zhluky vo vnútri zvetrávaných častíc. Pre ich význam v pôdach, ako aj pre ich úlohu pri zvetrávaní, ich považujeme za významné minerály, ktorých štruktúra, ale aj všetky okolnosti vzniku nie sú dostatočne objasnené. Nálezy obidvoch minerálov sú najčastejšie z oblasti Japonska a Nového Zélandu, kde sa im venuje veľká pozornosť. U nás imogolit ešte nebol nájdený a aj u alofánu sme zaregistrovali len niekoľko zmienok (Šály a Mihálik, 1971; Koděra et al., 1990).

Íly v geologických procesoch, Vladimír Šucha, Acta geologica slovaca, 2001