Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ľubietová
zdroj: www.permonik.host.sk
pridané: 4.9.2006

Hydrotermálna medená mineralizácia

PRIMÁRNE MINERÁLY

ankerit, arzenopyrit, baryt, feromagnezit, galenit, gersdorffit, hematit, chalkopyrit, chloantit, chlority, kalcit, karbonáty, kobaltín, kremeň, muskovit (odr. sericit), pyrit, siderit, skutterudit, tennantit, tetraedrit, turmalín

SEKUNDÁRNE MINERÁLY

annabergit, aurichalcit, azurit, brochantit, ceruzit?, cyanotrichit, erytrín, evansit, euchroit 1, 2, 3,   farmakosiderit, hemimorfit, chryzokol, klinoklas 1, kuprit, langit, libethenit 1, 2, 3, limonit, lirokonit, malachit, manganomelán (odr. asbolán), meď, mrázekit 1, olivenit 1, peudomalachit 1, 2, pyromorfit, skorodit, tirolit 1,

Ložiskovo-geologická charakteristika

Ložisko Podlipa

Ložisko vystupuje v terigénnom perme ľubietovského kryštalinika, ktorý pozostáva z drobových a arkózovitých bridlíc a zlepencov. Horniny v okolí ložiska sú intenzívne dynamicky metamorfované, drvené. Hlavné tektonické štruktúry majú smer SV-JZ, hlavné žily majú smer V-Z alebo S-J so sklonmi okolo 50° . Rudné žily, hniezda a šošovky mali mocnosť 30-40 m, v južnej časti ložiska sa vyskytuje žilníkové pásmo a v štôlni Horná Helena boli opísané aj impregnačné rudy. V súčasnosti sú známe žilky so sideritovo-sulfidickou výplňou s mocnosťou 20-60 cm. Okolie žíl je silne prekremenené. Hlavným rudným minerálom je chalkopyrit, menej častý je tetraedrit a pyrit. V kremennej žilovine býva uzatváraný siderit a ankerit. Veľmi dobre bola vyvinutá oxidačná a cementačná zóna, kde hlavnou rudou v minulosti bol kuprit a rýdza meď.

Z mineralogického hľadiska je ložisko Podlipa známe najmä pre pestrú asociáciu sekundárnych medených minerálov a predovšetkým pre výskyt zásaditého fosforečnanu medi - libethenitu, a v poslednom čase určeného mrázekitu (Řídkošil et al, 1992), ktoré boli prvýkrát opísané z tejto lokality a mimoriadne rozšíreného pseudomalachitu.

Ložisko Svätodušná (Svätoduška)

Mineralizácia je lokalizovaná v diaftoritoch migmatitov, vo fylitických svoroch, v tesnej blízkosti ich geologickej hranice s permskými granodioritovými porfyritmi a žulovými porfýrmi. Tektonická štruktúra, na ktorú je ložisko viazané, má podobne ako na ložisku Kolba severovýchodný karpatský smer. Žilnú výplň tvoria feromagnezit, siderit, kremeň, z rudných minerálov tennantit, chalkopyrit, kobaltín a ďalšie sulfidy. Na ložisku je pestrá paragenéza sekundárnych minerálov, z ktorých sú charakteristické zásadité arzeničnany - olivenit, euchroit, tirolit, klinoklas a farmakosiderit. Ich výskyt súvisí s prítomnosťou arzenopyritu a gersdorffitu v primárnych rudách. Z mineralogického hľadiska je známe toto ložisko predovšetkým kvôli svetovým ukážkam arzeničnanu medi euchroitu, ktorý vytvára vzácne kryštály až do 2 cm.

Ložisko Kolba

Okolie ložiska budujú diaftority migmatitov a granodioritové porfyrity až žulové porfýry permského veku. Tektonické štruktúry, na ktoré je viazaná mineralizácia, majú SV-JZ smer alebo SJ smer a strmý sklon na V. Žily tvoria systém rudných šošoviek mocnosti max. niekoľko dm. Textúry žilnej výplne sú masívne, brekciovité. Okolné horniny v blízkosti žiliek sú prekremenené a sericitizované, šírka premenených zón je asi 5 m s 20-30 cm hrubými žilkami kremeňa a sulfidov. Výplň žíl tvoria karbonáty, kremeň, z rudných minerálov hlavne arzenopyrit, pyrit, kobaltín, tennantit a chalkopyrit. Sekundárne minerály sú menej vyvinuté ako na predošlých dvoch ložiskách, v minulosti bol hojný erytrín.

Fe - mineralizácia

PRIMÁRNE MINERÁLY A SEKUNDÁRNE MINERÁLY

ankerit, dolomit, Fe-dolomit, Fe-okry, hematit (odr. spekularit), chalcedón 1, 2, 3, chalkopyrit, kremeň, limonit (odr. stilpnosiderit), opál (odr. hyalit, hydrofán, železitý opál, poloopál), pyrit, siderit, tetraedrit

Ložiskovo-geologická charakteristika

Ložisko Jamešná

Nachádza sa asi 7 km juhovýchodne od obce a 2 km severozápadne od vrcholu ľubietovského Vepra. K tejto lokalite sa zaraďuje aj baňa Matej na severozápadnom svahu Hrbu. Mineralizácia sa vyskytuje na hranici tufov s triasovými dolomitmi. Hniezda limonitu s reliktmi ankeritu tvoria nepravidelné telesá v triasových dolomitoch. Ložisko má hrúbku 0,3 - 5 m, do hĺbky je pokračovanie mineralizácie nepravidelné a obsah kovu sa znižuje. Obsah Fe bol 37 %, neskôr 30-32 % SiO2 20-30 %.

Ložisko Tri vody

Západne od miestnej časti Tri Vody (chotár obce Osrblie) sa vyskytuje ložisko Ostrý grúň - Francisci (Ferenc, Franz) a iné drobné výskyty Fe-rúd. Staré bane sa nachádzajú v ľubietovskom chotári asi 9 km juhovýchodne od miestnej časti Tri Vody. Baňa Francisci leží asi 1 km západne od Ostrého grúňa (kóta 1032,1 m) na východnom úpätí hrebeňa Vepor - Hrb, kutacie práce sa robili aj 1 km severne od Ostrého grúňa v doline potoka. Železné rudy - limonit a hematit s vysokým obsahom SiO2 sú viazané na kontakty dolomitov a andezitových tufov, obsahujú chalcedón a žilky opálu. Ložisko bolo otvorené v dĺžke 55 m, priemerná mocnosť bola 2 m. Štôlne Pejkovo sú situované na rozhraní sericiticko-chloritických fylonitov a andezitových pyroklastík, limonit tvorí žilky vo fylonite. Ďalšie drobné výskyty sú známe južne od ložiska Ostrý grúň na lokalite Malá Prostredná dolina, 1,5 km východne od kóty Vepor (1277,1 m). Hniezda limonitu a železitých kremencov sa vyskytujú na rozhraní strednotriasových dolomitov a neovulkanických pyroklastík. Drobné výskyty limonitu sú známe aj na vrchole Vepra. Na lokalite sú z mineralogického hľadiska zaujímavé chalcedóny v limonite, ktoré tvoria krásne kvapľovité, obličkovité, hroznovité útvary belasej, modrosivej až sivej farby, spolu s opálmi.

permonik.host.sk