Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Kremnica - technické pamiatky
zdroj: www.kremica.sk
pridané: 27.11.2004

Ľudia odpradávna bojovali s prírodnými živlami a ich prvkami. Neskrotený oheň a voda boli nepriateľom. Bolo ich treba skrotiť. Kremnický banský revír postupne odvodňovali tri štôlne - dedičné.

Ústie 1. dedičnej štôlne - Hornej dedičnej štôlne (Mestská dedičná štôlňa) sa nachádza v hornej časti mesta - na Ulici J. Horvátha, pri dome č. 887/4. Ústie sa nachádza 50 m severne od šachty Ferdinand v nadmorskej výške 564,5 m n. m., čelba sa nachádza severne od šachty Leopold na Kremnických Baniach vo výške 622 m n. m. Dĺžka štôlne je 4 280 m, priemerné stúpanie 1,34 % (mimoriadne veľké), bola razená ručne - želiezkom a kladivkom s elipsovitým profilom, v dolnej časti sa nachádza vodný kanál. Horná dedičná štôlňa podkopala Annu šachtu niečo pod niveletou 600m n.m. a tvorí 1. obzor Anna šachty v hĺbke cca 100 m.

Ústie 2. dedičnej štôlne - Hlbokej dedičnej štôlne (Hornovestská dedičná štôlňa) sa nachádza severovýchodne od obce Horná Ves, pri hlavnej ceste. Štôlňa sa začala raziť 2.10.1519 a s prestávkami sa razila do roku 1613. Ústie sa nachádza v nadmorskej výške 472,9 m.n.m., čelba je vo výške 509 m.n.m. - 550 m severne od šachty Leopold na Kremnických Baniach. Dĺžka štôlne - 7 050 m, priemerné stúpania - 0,51 %, bola razená ručne, intenzívne práce i s prestávkami trvali 94 rokov. Hlboká dedičná štôlňa podkopala Anna šachtu okolo nivelety 480 m n.m. a tvorí 4. obzor Anna šachty na Kremnických Baniach.

Obrázok: Západný okraj mesta s vrcholom Jarabice, prepadliskom Šturec, kde bola najvyššia koncentrácia ťažby zlata.

Ústie najmladšej, najhlbšie položenej a najdlhšej dedičnej štôlne - 3. dedičnej štôlne Hlavnej dedičnej štôlne (Dedičná štôlňa cisára Ferdinanda, alt. Svätokrížska dedičná štôlňa) sa nachádza až pri Žiari nad Hronom - pri Hrone, v nadmorskej výške 255,7 m n.m. Prvý návrh riešenia bol predložený roku 1821. Roku 1841 sa začali raziace práce. Razila sa s niekoľkými prerušeniami až do roku 1941. Na trase bolo vyhĺbených niekoľko zvislých banských diel - vetrací komín (nachádza sa v Starej Kremničke) a šachty I. až IV. 13.6.1899 bola celá štôlňa od ústia po šachtu č. IV. pripravená na odvedenie banskej vody (dĺžka 11km). Celková dĺžka Hlavnej dedičnej štôlne v smere po šachtu Anna je 15 481 m, na jej úrovni bolo vyrazených 9 461 m chodieb a prekopov. Stúpanie stôlne je 0,09 %, Annu šachtu dosiahla na nárazisku 268,9 m n.m. Profil štôlne je elipsa rôznych parametrov, výstuž je prevažne betónová, úseky bez výstuže majú strop zabezpečený svorníkmi.

V južnej časti pod mestom Kremnica sa nachádza IV. šachta. Oceľová konštrukcia ťažnej veže má niveletu 17,2 m. V súčasnosti jediná funkčná šachta č. IV. so strojovňou slúži ako dopravná pre vstup do podzemnej vodnej elektrárne, v hĺbke 245 m. Elektráreň bola spustená v roku 1921, sú v nej osadené tri Peltonové turbíny.

V meste, na Ulici Jula Horvátha č. 890/10, sa nachádza šachta Ferdinand so strojovňou . V podkladoch je zakreslená v roku 1826, aktívne sa spomína až do roku 1932. Patrila spojenému ťažiarstvu Zigmuns - Juraj. Šachta je hlboká 160 m, v roku 1877 bol na nej namontovaný 1.ležatý parný ťažný stroj, ktorý nahradil konské gáple. Spojovacím prekopom bola spojená so šachtou František - nachádzajúcou sa v meste.

Severozápadne nad mestom, východne pod prepadliskom Šturec vidieť dominantu areálu šachty Ľudovíka, Banská cesta č. 803/27 - ťažnú vežu. Na mieste šachty Ľudovíka existovala šachta už skôr. V roku 1634 sa spomína ako tzv. závalové dobývky. V roku 1892 - 94 sa na šachte Ľudovíka postavil prvý elektrický ťažný stroj v Kremnici, el. prúd dodávaný z 1. hydroelektrálne v Novej Doline. V roku 1916 - 17 dosiahla západná vetva Hlavnej dedičnej štôlne šachtu Ľudovíka. Pred ťažnú vežu sa postupne sypala hlušina. Haldy pod šachtou Ľudovíka spájajú oceľové mosty, jeden mimoúrovňovo pretína Banskú cestu. Nárazisko šachty Ľudovika je prepojené so 4. podlažím drviarne. Ďalej ruda išla cez čeľusťový drvič a vibračné sito, cez valcové mlyny do obrovského zásobníka (pod zemou); dopravnou chodbou (pod Banskou cestou) do objektu mlynice - v areáli úpravovne (terajšia bola postavená v roku 1934 - na východnej strane Banskej cesty). Úpravovňa rudy amalgamáciou sa nahradila kyanidáciou, a následne doplnená flotáciou, preto vedľa starej budovy stojí mladšia luhovňa. Výsledný produkt - zliatok zlata a striebra išiel na cementáciu - rafináciu kovov, ktoré vykonávala výhradne len mincovňa. V roku 2000 bola posledná úpravňa na spracovanie zlato-strieborných rúd na Slovensku zavretá.

V severozápadnej časti sa nachádzajú ešte pozostatky po niektorých banských dielach, či už po štôlňach alebo šachtách. V prepadlisku Šturec je to napr. štôlňa Václav - juh, Václav stred, Šturec Šľak, nad prepadliskom - šachta Mikuláš a šachta Klinger. Nad Banskou cestou je to štôlňa Václav sever a mestská šachta Leopold. Významné sú tri kamenné pamätníky návštevy: Františka Lotrinského, jeho syna palatína Jozefa a Jozefa II. Pri kaplnke Panny Márie je to objekt tzv. klopačky (Banská cesta č. 45,47/810 ) a terénna priehlbina po šachte Panny Márie Pomocnice .

Na Kremnických Baniach, pri hlavnej ceste sa nachádza Anna šachta, hlboká 439,2 m ;má 10 obzorov. Je najhlbšou šachtou, spojenou so všetkými dedičnými odvodňovacími štôlňami.

Turčekovský vodovod bol vybudovaný pravdepodobne v roku 1496 - 1507. Princípom je zachytenie vôd povodia Turca a prevedenie ich cez Kremnické Bane do povodia Hrona. Voda sa stáročia používala na pohon mechanizmov pri spracovaní rudy v stupách a hutách. Celková dĺžka prívodného vodovodu od prameňa ( Studená dolina) až po vyústenie do akumulačnej nádrže prvého stupňa elektrárne je 17 411 m a má prevýšenie 62 m. Celá trasa až po Hron je dlhá 34 405 m a má prevýšenie 587 m. Na trase Turčekovského vodovodu je 9 štôlní, dve akumulačné nádrže vody, usadzovacia a vyrovnávacia nádrž, tri stupne vodných elektrární a šachta s hĺbkou 245 m.

kremnica.sk