Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Malachov (Kremnické vrchy)
zdroj: www.mujweb.cz/veda/mineral
pridané: 15.12.2004

Prístup: Autobusovou dopravou/autom do Malachova, ďalej asfaltovou cestou po modrej turistickej značke cca 7 km na západ.

Geologicko-ložisková charakteristika

Malachovská ortuťovo-arzénová mineralizácia sa nachádza na východnom okraji Kremnických vrchov, v bezprostrednom západnom okolí Banskej Bystrice. Na ploche 80 - 100 km2 sú sústredené viaceré výskyty a anomálie ako: Veľká studňa, Nemecký vrch, Dolná skala, Trávny Ždiar, Mútna, Ortuťový vrch, Cipkove jamy, Pri jazere a ďalšie. Mineralizácia sa nachádza v polymiktných paleogénnych zlepencoch, karbonatických pieskovcoch, ako aj v dolomitických pieskovcoch bazálneho paleogénu (Veľká studňa), v strednotriasových dolomitoch chočského príkrovu (Trávny Ždiar), tiež v rétskych vápencoch krížňanského príkrovu v podloží paleogénnych súvrství (Nemecký vrch), zriedka aj v miocénnych vulkanitoch.

Spoločným znakom pre všetky výskyty v okolí Malachova je ich štruktúrna pozícia a významný vplyv litologických faktorov pre lokalizáciu zrudnenia. Výskyty Hg-As mineralizácie sa viažu na blízkosť tektonických poklesových línií, väčšinou S-J smeru, ktoré slúžili ako kolektor rudonosných roztokov. Mineralizácia má jednoduchý, takmer monominerálny charakter, typický pre teletermálnu (nízkoteplotnú) mineralizáciu, viaže sa na procesy doznievania neogénneho vulkanizmu. Vznikla v dvoch štádiách mineralizácie: 1. arzenopyritovej, 2. rumelky a chalcedónu. Prínos ortuťových roztokov bol čiastočne sprevádzaný zvýšenými obsahmi arzénu, čo sa prejavilo vznikom realgáru a auripigmentu. Táto mineralizácia sa vyskytuje v severnejších častiach, v oblasti Farebného potoka a zasahuje sem z chotárov obce Králiky a Tajov.


Impregnácia rumelky v pieskovci. Foto: rs

Hg-As mineralizácia je impregnačno žilníkového typu so šošovkovitými a šmuhovitými akumuláciami rumelky v blízkosti styku s nadložnými bridlicami. Podrobnejšie údaje na základe výsledkov geologického prieskumu sú známe o lokalite Veľká studňa, ktorá je jednou z najpreskúmanejších. Ložiskové akumulácie rumelky tvoria výplň a povlaky na puklinách polymiktných zlepencov, ako aj impregnácie karbonatických pieskovcov a v dolomitických brekciách paleogénu. Hĺbka uloženia vzrastá v závislosti od morfológie terénu. Mocnosť bilančných úsekov zrudnenia vo východnej časti je 2-12 m, s priemernou kovnatosťou pozitívnych vrtov 0,1-0,7 hm.% Hg. Ložiskové akumulácie sú usmernené v smere V-Z s rozsahom do 450 m, max. šírkou do 100 m. Na lokalite Trávny Ždiar sú žilky, povlaky, žilníky a impregnácie viazané na strmo uložené pukliny v strednotriasových dolomitoch, s nepravou mocnosťou mineralizovaných zón 1-7 m a priemerným obsahom Hg 0,2-0,07 hm.%. Na lokalite Nemecký vrch je zrudnenie viazané na poklesovú tektonickú líniu oddeľujúcu vulkanity od podložia a nachádza sa v karbonatických pieskovcoch paleogénu a v rétskych vápencoch krížňanského príkrovu. Maximálna koncentrácia Hg-As mineralizácie je však v paleogénnych konglomerátoch.

Ortuťové rudy v okolí Malachova sú známe od r. 1390 a dobývali sa do konca XVIII. stor. Prvé písomné zmienky o ortuťových baniach západne od Malachova pochádzajú z rokov 1390-1391, z účtov mesta Banská Bystrica, v súvislosti so súdnymi záležitosťami (Bergfest 1955). Považujú sa svojím rozsahom za druhé najväčšie dobývané ložisko Hg v Európe. Podľa archívnych záznamov ložisko Pri jazere, kde sa ťažilo v XIV. stor., patrí medzi najstaršie exploatované ložiská Hg-rudy v Európe (pre porovnanie - ložisko Almadén sa spomína z obdobia vlády rímskeho cisára Plínia, bane v Idrii boli objavené okolo r. 1490 a v Toscane v  r. 1842).

Rumelkové žilky sa v starších časoch dobývali v štôlňach a úpadniciach (Novšia štôlňa, Karol štôlňa a úpadnica, Rudolf štôlňa, Finstrowitz štôlňa a i.), väčšie zhluky bližšie k povrchu pomocou hĺbkových tzv. cipkových jám, prípadne plytkými šachtami. Dobývali sa aj impregnačno-žilníkové rudy, miestami s charakterom hniezdovitých akumulácií zrudnenia, s obsahom Hg okolo 0,5-1,0 %. Vyťaženú rudu - rumelku (cinabarit) HgS upravovali jednoduchým spôsobom, destiláciou v hlinených krčahoch, ktorým baníci otvor upchali machom a umiestnili otvorom dolu na hlinenú misku a oblepili ju hlinou. Na jednom mieste zhromaždili aj 200-300 takýchto krčahov, ktoré potom obložili palivovým drevom a rudu dobre vypálili. Po vychladnutí krčahov sa kvapalná ortuť akumulovala v spodnej časti nádoby. V štôlňach sa nachádzali odkalištia, v ktorých sa usadzovala čistá ortuť.

Podľa záznamov z r. 1535 na lokalite Ortuťový vrch sa týždenne vyťažilo asi 20 kg ortuti. Odhaduje sa, že v minulosti sa vcelku vyťažilo asi 5700 kg Hg v koncentráte. Podľa údajov archívu banského riaditeľstva v Kremnici malachovské bane dobre prosperovali, pretože zvýšením produkcie Hg v r. 1565 sa časť ortute vyvážala aj do cudziny. Dôsledkom preferencie rýchleho rozkvetu Hg ložiska v Idrii, došlo v r. 1580 na priamy príkaz dvornej komory vo Viedni k zastaveniu prevádzky baní v Malachove. Ťažba sa obnovila v r. 1785, avšak bez výraznejšieho úspechu a v priebehu prvej polovice XIX. stor. celkom ustala. Prieskumné práce boli obnovené v r.1955-1957, systematicky od r. 1965 a zabezpečili sa nimi ekonomicky významné zásoby. Kovnatosť rúd kolíše od 0,1 do 0,8 hm.% Hg. V súčasnosti sa na ložisku neťaží (ťažba sa ukončila v r. 1990) a vykazuje sa 282 kt nebilančných zásob s priemerným obsahom 0,22 % Hg. Ložisko je v likvidácii a haldy sa rekultivujú.

Minerály

arzenopyrit, auripigment, dolomit, chalcedón, kalcit, kremeň, pyrit, markazit, metacinabarit, opál, ortuť, realgár, rumelka, sadrovec

mujweb.cz/veda/mineral