Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Goethit
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané 4.6.2006

Je minerálom patriacim do skupiny diaspor - bohmitovej, diasporového radu. Je a -modifikáciou FeOOH. Kryštalizuje v kosoštvorcovej (rombickej) sústave. Minerál bol pomenovaný na počesť významného básnika a nadšenca pre mineralógiu a geológiu J. W. Goetheho. Synonymom je onegit, pomenovaný podľa náleziska na jednom z ostrovov v Onežskom jazere (ZSSR). Výstižné je aj nemecké pomenovanie, aj keď' je tiež len synonymom, ihličková železná ruda (Nadeleisenerz).

Goethit - Ráztoky pri Gelnici

Najčastejšou formou výskytu sú povlaky, kôry, guľovité povlaky s vnútornou radiálnou stavbou, vláknité kôry a len zriedkavo utvárajú agregáty ihličkovitých alebo stĺpčekovitých kryštálov. Jeho odroda so zamatovým leskom sa nazýva zamatka. Hojné sú aj jeho pseudomorfózy (klamotvary) po pyrite, siderite a hematite. Farba môže byť hnedá, čiernohnedá, žltohnedá, žltá alebo až čierna. Lesk je polokovový až diamantový. Je dokonale štiepateľný podľa (010) a stredne podľa (100). Tvrdosť kolíše od 4,5—5,5.

Goethit sa len zriedkavo vyskytuje ako endogénny (napr. v Čechách). Prevažne je exogénneho pôvodu a vyskytuje sa v oxidačných pásmach ložísk železných rúd. Je hlavnou zložkou (spolu s limonitom) železných klobúkov (gossanov). Hojnejšie sa vyskytuje najmä po ložiskách Slovenského rudohoria: Železník, Nižná Slaná, Ráztoky a iné.

Najvzácnejšie sú zoskupenia ihličkovitých kryštálikov, často do polguľovitých tvarov a odroda zamatka. Až 4 cm dlhé ihlice goethitu sa našli na Šajkane, JV od Závadky, kde vznikli oxidáciou sideritu.

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972