Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Vihorlat
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané 11.3.2006

Vihorlat predstavuje spolu s Popričným prvé členy východokarpatského oblúka sopečných pohorí na našom území. Zo S je ohraničený Nízkymi Beskydami a Bukovskými vrchmi a z J Východoslovenskou nížinou. Hrebeň má smer JZ—SV.

Morské oko

Pohorie je v podstate súbor andezitových stratovulkánov — sopiek so striedajúcimi sa polohami tufov a láv. Ich vývoj sa ukončil vo vrchnom pliocéne. V spodnej časti sú uložené tufy a tufity. Na nich ležia výlevné prúdy andezitov, hrubé až 80 metrov, ktoré tvoria inverzné vrcholy reliéfu. V podhorských mladotreťohorných jazerách prikryli sopečné horniny lignitové sloje a íly. Vihorlat je hlboko denudovaný hĺbkovou eróziou, ronom, zosuvami a periglaciálne, najmä v severnej časti. Najzachovalejší sopečný reliéf má kóta Vihorlat (1076 m) ako príklad erózneho zvyšku kaldéry. V ostatnej časti pohoria podľahol sopečný reliéf silnej deštrukcii a odnosu. Geomorfologicky sa nápadne vyníma západná časť pohoria, ktorá má plošinový charakter. Nadmorská výška tejto časti sa pohybuje v rozpätí 500—800 m. Dnes je už pôvodná plošina značne rozčlenená subsekventnou dolinou Riky a jej bočnými prítokmi. časté sú tu vypreparované prúdy andezitov. Z vhĺbených foriem reliéfu si zasluhuje pozornosť najmä zníženina Morského oka, ktorá je pokladaná za kaldéru. Vodná hladina jazera vznikla prehradením toku skalným zrútením.

CHKO Vihorlat je prvou chránenou krajinnou oblasťou, kde predmetom ochrany je vulkanický komplex. Bola vyhlásená v roku 1973 (483,37 ha). Nepochybne najvýznamnejším objektom CHKO je Morské oko ako príklad horského jazera, ktoré vzniklo prehradením údolia skalným zrútením. Na viacerých miestach vidieť ukážky zvyškov andezitových lávových príkrovov vo forme skaliek, plošín alebo stupňov.

Perspektíva budovania siete veľkoplošných chránených území počíta i s ďalšími vulkanickými pohoriami. CHKO Štiavnické vrchy má mať špecifickú funkciu zachovať územie ľudsky podstatne dotknuté ťažbou nerastných surovín ako ukážku typickej krajiny premenenej ľuďmi s významnými prírodno-architektonickými súbormi starých banských mies, náleziskami významných druhov nerastov a podobne.

CHKO Poľana, najvyššie vulkanické pohorie na Slovensku, je územím klasickým pre poznanie mladotreťohorného vulkanizmu, s početnými ukážkami morfologických tvarov utvorených následkom erózie stratovulkánu Poľany (Melichova skala, Jánošíkova skala, Bátovský balvan a iné). CHKO Vtáčnik, na rozhraní Hornonitrianskej a Žiarskej kotliny, má po svojom obvode rad vežovi-tých, stupňovitých a plošinovitých tvarov, prevažne andezitových (Biela skala, Končitá, Makovište, Sivý kameň a pod.), ktoré celému komplexu vulkanického pohoria dodávajú osobitný ráz.

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972