Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Demänovská dolina - národná prírodná rezervácia
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané 28.1.2006

Demänovská dolina leží na severnom svahu Nízkych Tatier a jej smer je takmer kolmý k hlavnému hrebeňu pohoria.

Horná časť doliny je budovaná kryštalinikom, ktoré len okrajovo zasahuje do chráneného územia. Strednú a dolnú časť doliny budujú druhohorné vápencovo-dolomitické komplexy. Autochtónny sedimentárny obal je zastúpený len spodným triasom (kremence, pieskovce, bridlice), na nich ležia rozsiahle komplexy príkrovov, zastúpené križnianskou a chočskou jednotkou. Najspodnejšie členy križnianskej jednotky sú tvorené súvrstvím tmavosivých vápencov (anis) a na nich leží komplex svetlejších dolomitov. Juru zastupujú rozličné druhy vápencov (škvrnité vápence, hľuznaté vápence, radiolarity a pod.), nad ktorými leží komplex slienitých vápencov a slieňov titónu a neokómu. Hlavnú masu hornín v ŠPR tvoria však hlavne triasové vápence a dolomity jednak križnianskej jednotky (iľanovská séria), ale aj, hlavne na západných okrajoch, chočskej jednotky (bielovážska séria).

Mohutné polohy triasových vápencov (miestami s mocnosťou 200—500 m, na rozlohe temer 10km2) sú zreteľne vrstevnaté a prestúpené puklinami. Táto skutočnosť výrazne ovplyvnila i geomorfologické procesy. Procesy krasovatenia sú tu jedným z najvýraznejších fenoménov. Na území je známych 28 jaskýň a značné množstvo ďalších krasových javov — ponory, vyvieračky, náplavové závrty, previsy a podobne. Podzemný krasový systém je chránený v samostatnom chránenom prírodnom výtvore Demänovské jaskyne. Lavicovitosť vápencov a tektonické ohraničenie podmienilo i výrazný bralnatý reliéf s početnými strmými bralnými stenami, často stupňovite nad sebou ukončenými, čo dodáva celej strednej časti dojem mimoriadnej scenérickosti.

Na celej tejto oblasti je najvýznamnejšia mimoriadna pestrosť povrchových i podzemných hodnôt (anorganických i biologických). Povrchová časť je chránená už od roku 1929, po úprave z roku 1973 na rozlohe 837,08 ha.

Tomuto územiu sú charakterom blízke aj iné chránené územia. NPR Jánska dolina (1928) je v súčasnosti rozdelená do novovyhlásených chránených území NPR Ďumbier (1973, 2164,57 ha), ktorý zaberá hlavne glaciálne modelovaný terén (pozri II/4), NPR Ohnište (1973, 852,84 ha) s najväčším skalným oknom na Slovensku, priepasťami, jaskyňami a pod. a CHPV Stanišovská jaskyňa (1973, 219,23 ha) — s najvýznamnejšou jaskyňou Jánskej doliny. Podobné prípady dolín môžeme vidieť i v NPR Prosiecka dolina (1967, 375,95 ha), v širšej oblasti Gaderskej doliny, kde sa ochrana pripravuje, v NPR Tlstá, NPR Skalná a podobne.

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972