Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Jarabinský prielom
zdroj:
Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané
6.1.2006

Územie leží severne od obce Jarabiná v Pieninách. Geologicky ho tvorí bradlové pásmo, najmä jeho czorstýnsky vývoj. V bradlách je zastúpené stratigrafické rozpätie doger a malm (presnejšie aalen až titón) v podobe krinoidových vápencov (odkryté najmä v lome pred chráneným územím), červených hľuznatých vápencov a sivých, kalových vápencov. Najspodnejším článkom sú miestami sľudnaté pieskovce a ílovce. Bradlový obal tvoria mäkšie horniny kriedového veku, ako pestré sliene a slieňovce (koniak-maastricht) a sivé, škvrnité slieňovce a ílovce (alb-turón).

Petrografická rozdielnosť a v dôsledku nej rozličná odolnosť stratigrafických členov, rovnako ako tektonická zložitosť bradlového pásma (roztrhanie do šošoviek), podmienili procesy selektívnej erózie, ktoré zvýraznili pevnejšie vápencové členy vo forme strmo vztýčených vrstevných hrebeňov, ostrých kopcov a stupňov. Túto prvotnú morfologickú črtu čiastočne premodelovala riečna erózia Jarabinského potoka, zarezaného do jurských vápencov hlbokou dolinou. Voda dravo pretekajúca dnom kaňonu evorziou (vírivým pohybom) vymodelovala na dne toku celú sériu tzv. „obrích hrncov". Vznikali hlavne pri pätách kaskád a menších vodopádoch a postupne sa spätným obrusom rozširovali a premodelovali aj ostré hrany týchto kaskád, takže v súčasnosti tvoria reťaz za sebou nasledujúcich misovitých útvarov. Pre morfológiu tohto terénu je príznačný ostrý kontrast jurských bradiel voči okolitému prostrediu, budovanému hlavne slienitými kriedovými sedimentami, pripadne i flyšovými, paleogénnymi súvrstviami.


Jarabinský prielom

Existencia tvarov typu „obrích hrncov" je vždy podmienená vírivým pohybom vody a obrusnou činnosťou „uväznených" valúnov za spoluúčasti pieskových zŕn. Aj keď ich nachádzame hlavne v karbonátových horninách, môžu sa vyskytovať aj v iných horninových typoch. Podobné tvary vznikli i činnosťou ľadovca. Z klasických riečnych príkladov môžeme spomenúť príklady z koryta Lúčanky v ŠPR Demänovská dolina. V uzáveroch Prosieckej doliny (1967, 375,95 ha) ostali ukážky v koryte, ktoré v dôsledku ponorenia toku v krasovej oblasti je suché (časť z nich zasypala mohutná kamenná lavína - mura). Príklady tohto typu sú aj v Dierach, v CHKO Malá Fatra (pozri 1/3) a inde.

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972