Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Hričovská skalná ihla
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané 4.1.2006

Chránený objekt sa nachádza JZ od Hričovského Podhradia na rozhraní Strážovských vrchov a Žilinskej kotliny. Geologicky je územie budované vnútrokarpatským paleogénom. Uprostred ílovcovo - pieskovcových sedimentov sa nachádzajú mohutné bloky vápencov bielej až krémovej farby. Sú to v podstate korálovo - riasové rífy paleocénneho veku. Ich postavenie uprostred sedimentov vo forme akoby šošoviek bez zreteľného stratigrafického napojenia na okolité horniny vysvetľuje sa rozrušením pôvodných rífov a skĺzavaním blokov pri podmorských zosuvoch. Z fosílií možno sledovať časté úlomky korálov, litotamnií (vápnitých rias), ulitníkov, machoviek a pod.

Morfologický charakter je príkladom selektívneho vyvetrania vápencového bloku ako horniny zreteľne odolnejšej voči okolitým ílovitým a piesčitým sedimentom. V spodnej časti sú dnes už málo zreteľné stopy po antropickej činnosti, miestnom odlamovaní kameňa. Monolitnosť bloku skalnej ihly v dolnej polovici narúša otvor, miniatúrne skalné okno, vzniknuté na sérii puklín, pričom nie je vylúčený ani zásah človeka.                                                 

V okolí sa nachádza viac podobných blokov, niektoré vystupujú vo forme menších brál, prípadne z erodovaných východzov majúcich charakter strží. Pruh tohto typu (niekdajších korálových vápencov pochádzajúcich z paleocénnych útesov) sa prerušovane vyskytuje od Myjavy cez Hričov, Žilinu až po Haligovce na východnom Slovensku. Ich odraz na morfológii je rozličný. Rovnocenný príklad skalnej ihly sa však v ňom nenachádza.

Vežovité útvary predstavovali vždy objekty, ktoré pre svoju kontrastnosť tvaru voči okoliu, dimenzie i estetickú úroveň boli predmetom záujmu ochrany prírody. Tieto atribúty možno zohľadniť i dnes, pričom pohľad rozširujeme aj na ďalšie vedecké aspekty, ako stratigrafické začlenenie a jeho osobitosti, paleontologické nálezy, petrografickú charakteristiku a pod. Obdobným príkladom je aj CHPV Hričovská skalná ihla za chránený prírodný výtvor vyhlásená v roku J 1965 (0,2 ha), niekedy nazývaná aj Končitá.                                  

Z petrografického hľadiska vežovitý útvar takéhoto charakteru na Slovensku nie je. Vyslovená náchylnosť na tvorbu vežovitých tvarov je v komplexoch dolomitov - z najvýznamnejších možno spomenúť CHPV Poluvsianska skalná ihla (1965, 0,20 ha) pri Rajeckých Tepliciach, Veľkú Sokoliu vežu v Obšívanke v Malej Fatre ŠPR Tiesňavy – Sokolie - Boboty - (pozri 11/11), celé zoskupenie skalných veží v Skalnej doline vo Veľkej Fatre (pripravovaná ŠPR), ale aj v zlepencových terénoch, napríklad ŠPR Súľovské skaly, v sopečných aglomerátoch, ako ŠPR Kováčovské kopce - Juh a podobne.

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972