Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Hajtovka
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané 30.12.2005

Pri obci Hajtovka na poriečnej nive rieky Poprad nachádza sa izolovaný blok jurských vápencov. Orograficky patrí objekt do Pienin (časť do Ľubovnianskej vrchoviny).

Hajtovka

Geologicky územie tvorí poriečna niva vzniknutá meandrujúcim tokom rieky Poprad, zarezaným do pruhu bradlového pásma. Bradlové pásmo budujú hlavne jurské a kriedové sedimenty. Tektonické pomery sú značne zložité. V pruhu bradlového pásma môžeme sledovať i oba hlavné vývoje bradlového pásma - pieninský i czorsztýnsky. Litologicky možno odlíšiť dve základné skupiny hornín. Sú to jednak pevné jurské vápence (krinoidové, hľuznaté, radioláriové a pod.) a potom vápnité ílovce, slieňovce, piesčité vápence flyšového vývoja.

Rozličná odolnosť týchto členov a samozrejme aj tektonické pomery výrazne ovplyvnili morfologickú tvárnosť. Bradlo Hajtovka, tvorené jurskými vápencami, je výrazným príkladom skalného bloku bradlového pásma, formovaného erozívnou činnosťou meandrujúceho toku rieky Poprad. V súčasnosti predstavuje príklad skalnej ihly, asi 10 metrov vysokej, v spodnej časti so zreteľnými znakmi obrusu riečnou eróziou. Význam objektu spočíva v ojedinelosti tvaru, vzniknutého z bradlového pásma, erozívnou činnosťou rieky. V poriečnej nive je aj zaujímavým a charakteristickým krajinotvorným prvkom.

Z bradlového pásma obdobný typ nepoznáme. Geneticky blízke javy možno nájsť aj na nive Váhu, kde CHPV Balvan pri Maši (1965, 56 m2) je riečnou eróziou oddelený blok dolomitov, navyše prekrytý zvyškom riečnej terasy. Podstatne mohutnejší je príklad morfologického tvaru obtočníka, pripravovaného CHPV Turská skala v Rajeckej doline, oddeleného od dolomitov chočského príkrovu budujúcich protiľahlý svah CHPV Slnečné skaly (1965, 107,60 ha) eróznou činnosťou rieky Rajčianky. Eróznym narezaním východného okraja Jasovskej planiny sa zachoval ako svedecké bralo pripravovaný CHPV Biela (Čertova) skala pri Jasove. Popri eróznych procesoch rieky Bodva sa tu výrazne uplatnili aj procesy denudácie, ktoré rozrušili pôvodne väčší blok. Objekt má popri vedeckej hodnote tiež význam estetický ako nezvyklý morfologický prvok na plochom údolnom dne poriečnej nivy.

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972